Congratulations!

[Valid RSS] This is a valid RSS feed.

Recommendations

This feed is valid, but interoperability with the widest range of feed readers could be improved by implementing the following recommendations.

Source: http://www.euractiv.sk/rss

  1. <?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
  2. xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
  3. xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
  4. xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
  5. xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
  6. xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
  7. xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
  8.    xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/"
  9.    xmlns:eacontent="https://www.euractiv.com/euractiv-rss-namespace/"
  10.  
  11.    >
  12.  
  13. <channel>
  14. <title>euractiv.sk</title>
  15. <atom:link href="https://euractiv.sk/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
  16. <link>https://euractiv.sk</link>
  17. <description>Európska únia v slovenskom kontexte</description>
  18. <lastBuildDate>Thu, 28 Mar 2024 19:01:47 +0000</lastBuildDate>
  19. <language>sk-SK</language>
  20. <sy:updatePeriod>
  21. hourly </sy:updatePeriod>
  22. <sy:updateFrequency>
  23. 1 </sy:updateFrequency>
  24.  
  25. <image>
  26. <url>https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png</url>
  27. <title>euractiv.sk</title>
  28. <link>https://euractiv.sk</link>
  29. <width>32</width>
  30. <height>32</height>
  31. </image>
  32. <item>
  33. <title>V budúcnosti môžu byť eurofondy podmienené reformami</title>
  34. <link>https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/v-buducnosti-mozu-byt-eurofondy-podmienene-reformami/</link>
  35. <dc:creator><![CDATA[Radovan Geist]]></dc:creator>
  36. <pubDate>Thu, 28 Mar 2024 16:54:28 +0000</pubDate>
  37. <category><![CDATA[kondicionalita]]></category>
  38. <category><![CDATA[ Európska komisia]]></category>
  39. <category><![CDATA[ kohezna politika]]></category>
  40. <category><![CDATA[eurofondy]]></category>
  41. <category><![CDATA[európsky rozpočet]]></category>
  42. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180597</guid>
  43.  
  44. <description><![CDATA[Po roku 2028 by už kohézne financovanie mohlo fungovať podobne ako peniaze z Plánu obnovy: členské štáty by ho dostali len výmenou za reformy. O zmene uvažuje Európska komisia, súhlasiť s ňou budú musieť aj členské štáty.]]></description>
  45. <content:encoded><![CDATA[<p>Po roku 2028 by už kohézne financovanie mohlo fungovať podobne ako peniaze z Plánu obnovy: členské štáty by ho dostali len výmenou za reformy. O zmene uvažuje Európska komisia, súhlasiť s ňou budú musieť aj členské štáty.</p>
  46. <p><em>Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre <a href="http://dennikn.sk" target="_blank" rel="noopener">Denník N</a>. </em></p>
  47. <p>O dokumente, ktorý mala v stredu prijať Európska komisia, <a href="https://www.politico.eu/article/european-commission-propose-change-eu-budget-money-cash/" target="_blank" rel="noopener">informuje portál Politico</a>. O tejto alternatíve sa však hovorí v expertných kruhoch už dlhšie ako o spôsobe posilnenia efektívnosti kohéznej politiky.</p>
  48. <p>Zatiaľ ide o interný dokument, nie oficiálny návrh. Ten pripraví Komisia aj na základe reakcií, zmenu by museli schváliť aj členské štáty.</p>
  49. <p><strong>O čo ide</strong></p>
  50. <p>V súčasnosti je čerpanie kohéznych peňazí podmienené podmienkami takzvanej <a href="https://eurofondy.gov.sk/fondy-eu/partnerska-dohoda-sr-na-roky-2021-2027/" target="_blank" rel="noopener">Partnerskej dohody</a>, ktorú podpisuje krajina s Európskou komisiou. Detaily čerpania popisujú operačné programy. V minulosti ich mávalo Slovensko niekoľko, pre obdobie 2021 – 2027 však vytvorilo len jeden <a href="https://eurofondy.gov.sk/program-slovensko/" target="_blank" rel="noopener">Program Slovensko</a>. V týchto dokumentoch sa krajina zaväzuje k použitiu peňazí na konkrétne oblasti, netýka sa to však priamo širších hospodárskych politík.</p>
  51. <p>Okrem toho je čerpanie kohéznych peňazí podmienené funkčnými mechanizmami právneho štátu.</p>
  52. <p>Nový systém by mal fungovať podobne ako čerpanie peňazí z Plánu obnovy. V jeho prípade sa vlády zaviazali ku konkrétnym reformám (napr. v ochrane národných parkov), k investíciám (napr. do elektrifikácie verejnej dopravy) či výstupom (napr. počet zateplených budov).</p>
  53. <p>Plnenie sľubov je pravidelne kontrolované, vlády dostávajú peniaze po čiastkach, keď splnia stanovené míľniky. Zároveň platí podmienenie čerpania právnym štátom.</p>
  54. <div class='row ea-own-embed'>
  55. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img fetchpriority="high" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/02/25f57e8b-f019-4cf8-ae94-18cffd28b83c-1-800x600.jpeg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  56. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  57. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/ako-realne-je-zmrazenie-eurofondov-a-o-kolko-by-sme-prisli-otazky-a-odpovede/'>Ako reálne je zmrazenie eurofondov a o koľko by sme prišli? (otázky a odpovede)</a></h4>
  58. <p>Vláda Smeru trvá na tom, že Slovensko o európske peniaze nepríde. Dajú sa výhrady Európskej komisie ešte „odkomunikovať“? Šíri opozícia „hoaxy“? Zapája sa Brusel do prezidentskej kampane? Prinášame odpovede na otázky k sporu Ficovej vlády s Bruselom.</p>
  59. </p></div>
  60. </p></div>
  61. <p>Komisia nechce tento model úplne replikovať. V dokumente sa píše o potrebe silnejšieho zapojenia miestnych komunít a zainteresovaných strán, napríklad pri príprave zoznamu sľúbených reforiem. Zdôrazňuje aj potrebu prísnejších kontrolných systémov.</p>
  62. <p><strong>Prečo je to dôležité</strong></p>
  63. <p>V tomto programovom období (2021 – 2027) dáva EÚ do kohézie 392 miliárd eur, asi tretinu celkového rozpočtu. Slovensko môže čerpať takmer 13 miliárd. Kohézna politika však čelí kritike pre neefektívnosť: štáty používajú európske peniaze na suplovanie národných výdavkov, nie spoločné európske priority, investície nedosahujú sľúbené efekty.</p>
  64. <div class='row ea-own-embed'>
  65. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/money-496229_1920-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  66. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  67. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/od-vstupu-do-unie-slovensko-z-eurofondov-ziskalo-uz-30-miliard-eur/'>Od vstupu do Únie Slovensko z eurofondov získalo už 30 miliárd eur</a></h4>
  68. <p>Zatiaľ najviac peňazí, takmer tri miliardy eur na Slovensko z Politiky súdržnosti, pritieklo v roku 2015, kedy končilo druhé eurofondové obdobie od vstupu do EÚ. Za 35 rokov Únia na podporu európskych regiónov vyplatila už viac ako bilión eur. </p>
  69. </p></div>
  70. </p></div>
  71. <p>Silnejšia kondicionalita a prepojenie poskytnutia európskych peňazí s reformami, ako to je pri Plánoch obnovy, <a href="https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/how/future-cohesion-policy/Expertpaper_Huguenot.pdf" target="_blank" rel="noopener">by mohla posilniť efektívnosť Kohéznej politiky</a>. Môže tiež pomôcť prekonať rastúcu neochotu hlavných prispievateľov do európskeho rozpočtu posielať peniaze do chudobnejších krajín.</p>
  72. <p>Priebežná kontrola a povinnosť spĺňať míľniky skôr zabezpečia, že sa vlády budú správať podľa dohodnutých pravidiel – vrátane dodržiavania štandardov právneho štátu.</p>
  73. <p>Je to dôležité aj v kontexte ďalšieho rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu a východnej Európy.</p>
  74. <p>Problémom môže byť praktická implementácia. Podľa kritikov bude prísnejšia kontrola znamenať viac byrokracie a pomalší tok potrebných investícií. Vlády, ktoré budú musieť zmeny schváliť, sa tiež môžu obávať, že stratia kontrolu nad dôležitou časťou verejných peňazí.</p>
  75. <div class='row ea-own-embed'>
  76. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/02/20231512_vajnorska_radiala_03006293-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  77. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  78. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/statna-tajomnicka-rezortu-dopravy-urobime-vsetko-aby-sme-vycerpali-eurofondy-do-posledneho-centu/'>Štátna tajomníčka rezortu dopravy: Urobíme všetko, aby sme vyčerpali eurofondy do posledného centu</a></h4>
  79. <p>Stav slovenských železníc sa bez zlepšenia infraštruktúry a dostatku pracovnej sily nezlepší. V zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície sme odstránili väčšinu zásadných rozporov, hovorí Denisa Žiláková.</p>
  80. </p></div>
  81. </p></div>
  82. <p><strong>Čo bude nasledovať</strong></p>
  83. <p>Akékoľvek zmeny by sa týkali až ďalšieho sedemročného rozpočtového cyklu, ktorý začne v roku 2028. Reforma kohéznej politiky bude súčasťou diskusie o budúcom európskom rozpočte. Tá by sa mala spustiť na budúci rok.</p>
  84. <p>Keď Komisia zmenu oficiálne navrhne, bude potrebovať jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.</p>
  85. ]]></content:encoded>
  86. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/P025187000201-250483-1024x664.jpg" width="1024" height="664" /> </item>
  87. <item>
  88. <title>Maďarskom otriasajú protesty, Orbán má nového nepriateľa z vlastných radov</title>
  89. <link>https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/madarskom-otriasaju-protesty-orban-ma-noveho-nepriatela-z-vlastnych-radov/</link>
  90. <dc:creator><![CDATA[EURACTIV.sk, TASR]]></dc:creator>
  91. <pubDate>Thu, 28 Mar 2024 14:17:50 +0000</pubDate>
  92. <category><![CDATA[korupcia]]></category>
  93. <category><![CDATA[madarsko]]></category>
  94. <category><![CDATA[Péter Magyar]]></category>
  95. <category><![CDATA[protesty]]></category>
  96. <category><![CDATA[Viktor Orbán]]></category>
  97. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180558</guid>
  98.  
  99. <description><![CDATA[Po fakľovom sprievode v Budapešti, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, chce kritik maďarského kabinetu Péter Magyar zorganizovať masovú protivládnu demonštráciu. Zahraničná tlač jeho aktivity označuje za prekvapivé s potenciálom osloviť davy. ]]></description>
  100. <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Po fakľovom sprievode v Budapešti, na ktorom sa tento týždeň zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, chce niekdajší bruselský diplomat Orbánovej administratívy Péter Magyar zorganizovať masovú protivládnu demonštráciu. Zahraničná tlač jeho aktivity označuje za prekvapivé s potenciálom osloviť davy. </strong></p>
  101. <p>Skupina zahraničných médií začína protivládne a protikorupčné iniciatívy Pétera Magyara jasne vnímať ako „politický faktor, ktorý hýbe masami“, poukázal portál blikk.hu.</p>
  102. <p>Tieto portály zdôrazňujú, že maďarské médiá blízke vláde Viktora Orbána vedú organizovanú kampaň na diskreditáciu Magyara, čo veľmi sťažuje rozčarovaným sympatizantom Fideszu postaviť sa na jeho stranu a prípadne ho aj neskôr voliť.</p>
  103. <p>„Chaotická politická sága, ktorú Maďari sledujú ako telenovelu“, uvádza v titulku analýzy denník The Guardian. Venuje sa v nej hľadaniu odpovede na otázku, čo prinútilo Magyara zmeniť sa, stať sa kritikom Orbána, hoci bol dobre integrovanou postavou vládnucej strany Fidesz.</p>
  104. <p>„Magyar sa stal skutočným tŕňom v oku premiéra, stal sa novým nepriateľom Orbána,“ píše týždenník Politico. Podľa neho Orbán musí čeliť novému nepriateľovi, ktorý sa pustil do boja proti režimu s tajnou zvukovou nahrávkou, na ktorej sa hovorí o vysokej miere korupcie v najvyšších politických kruhoch.</p>
  105. <div class='row ea-own-embed'>
  106. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/Czech_Republic_V4_Foreign_MInisters182711029035-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  107. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  108. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/ceska-iniciativa-nakup-municie-pre-ukrajinu-slovensko-madarsko/'>Česko vo V4 nenašlo podporu. K jeho iniciatíve na nákup munície sa nepridá Slovensko ani Maďarsko</a></h4>
  109. <p>K českej iniciatíve na dodávky munície pre Kyjev sa tak spomedzi členov Vyšehradskej štvorky pripojilo len Poľsko. Dosiaľ 18 krajinám sa vďaka nej podarilo vyzbierať 800-tisíc kusov munície, ktorá k ukrajinským vojakom dorazí v mimoriadne kritickom čase.</p>
  110. </p></div>
  111. </p></div>
  112. <p>Náhlym vzostupom Magyara sa prehlbujú Orbánove problémy, konštatovala agentúra Associated Press. Cituje Magyara, podľa ktorého vysokí predstavitelia spolupracovali pri zatajení korupcie, čo je ďalšou etapou, ktorá otriasa vládnutím Orbána.</p>
  113. <p>Podľa agentúry AFP Magyar dúfa, že sa mu podarí prelomiť „múr propagandy“ Fideszu. Orbánov režim totiž stavia na slogany a mantry v záujme toho, aby riadil ľudí a prinášal rozhodnutia, ktoré sú údajne v ich záujme, pričom si medzi sebou rozdeľujú národný majetok.</p>
  114. <p>Vládne médiá „vedú dobre zorganizovanú kampaň na jeho diskreditáciu,“ povedal pre AFP analytik Daniel Rona.</p>
  115. <h3>U nás voľby, v Maďarsku protivládny protest</h3>
  116. <p>Po fakľovom sprievode v Budapešti, na ktorom sa v utorok večer (26. marca) zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, Magyar oznámil, že chce 6. apríla zorganizovať masovú protivládnu demonštráciu.</p>
  117. <p>„Ďakujem Maďarsko! Pokračujme, stretnime sa 6. apríla o 15.00 h na hlavnom námestí národa (Kossuthovo námestie v Budapešti) a urobme najväčšiu demonštráciu uplynulých 14 rokov, kde pánom odkážeme, že už stačilo,“ napísal vo svojom <a href="https://www.facebook.com/peter.magyar.102/posts/7853202578047455?ref=embed_post" target="_blank" rel="noopener">statuse</a> na Facebooku.</p>
  118. <p>Magyar v utorok vypovedal na prokuratúre o údajnom manipulovaní vyšetrovacieho spisu korupčnej kauzy vo vládnych kruhoch. Predtým na Facebooku zverejnil zvukový záznam vyhotovený v januári 2023.</p>
  119. <p>Na ňom jeho bývalá manželka a vtedajšia ministerka spravodlivosti Judit Varga popísala manipulovanie dôkazov v jednej z najvážnejších maďarských korupčných káuz.</p>
  120. <div class='row ea-own-embed'>
  121. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/20240327_summit_V4_premieri4023368-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  122. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  123. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/europska-politika/linksdossier/vysehradskej-stvorke-vladne-klimaticka-skepsa/'>Vyšehradskej štvorke vládne klimatická skepsa</a></h4>
  124. <p>Vo februári tohto roku Európska komisia predstavila nové ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Portál EURACTIV prináša prehľad reakcií od všetkých veľkých politických strán vo V4.</p>
  125. </p></div>
  126. </p></div>
  127. <p>Medzi dvoma hlavnými obvinenými v tomto prípade figuruje aj niekdajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a poslanec parlamentu za vládnu stranu Fidesz Pál Völner. Varga okrem iného povedala, že prokurátorom bolo navrhnuté, čo majú z vyšetrovacích spisov kauzy Schadl-Völner odstrániť.</p>
  128. <p>Magyar na protest proti praktikám Orbánovej vlády vo februári odstúpil z viacerých funkcií v štátnych podnikoch. Verejnosti sa stal známym po vypuknutí aféry okolo amnestie udelenej v kauze týkajúcej sa pedofílie, pre ktorú vo februári odstúpila maďarská prezidentka Katalin Novák.</p>
  129. ]]></content:encoded>
  130. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/Hungary_Corruption200017030501-1024x576.jpg" width="1024" height="576" /> </item>
  131. <item>
  132. <title>Slovensko oslavuje 20 rokov v NATO, členstvo v Aliancii si drží väčšinovú podporu</title>
  133. <link>https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/slovensko-oslavuje-20-rokov-v-nato-clenstvo-v-aliancii-si-drzi-vacsinovu-podporu/</link>
  134. <dc:creator><![CDATA[Natália Silenská, TASR]]></dc:creator>
  135. <pubDate>Thu, 28 Mar 2024 11:43:13 +0000</pubDate>
  136. <category><![CDATA[ severoatlanticka aliancia]]></category>
  137. <category><![CDATA[mečiarizmus]]></category>
  138. <category><![CDATA[Mikuláš Dzurinda]]></category>
  139. <category><![CDATA[NATO]]></category>
  140. <category><![CDATA[obrana]]></category>
  141. <category><![CDATA[Slovensko v NATO]]></category>
  142. <category><![CDATA[Zuzana Čaputová]]></category>
  143. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180560</guid>
  144.  
  145. <description><![CDATA[Slovensko sa stalo členom NATO 29. marca 2004. Nadpolovičná väčšina Slovákov (vyše 60 percent) je za zotrvanie v Aliancii a verí, že členstvo udržiava ich domovinu v bezpečí. Ich podpora je však nižšia ako u ďalších členských členov. ]]></description>
  146. <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Slovenská republika sa stala členom NATO 29. marca 2004 spolu s ďalšími šiestimi postkomunistickými štátmi. Nadpolovičná väčšina Slovákov (vyše 60 percent) v súčasnosti je za zotrvanie v Aliancii a verí, že členstvo udržiava ich domovinu v bezpečí. Podpora Slovákov je však nižšia ako u ďalších členských štátov. </strong></p>
  147. <p>V piatok 29. marca uplynie rovných 20 rokov od momentu, keď sa východné krídlo Severoatlantickej aliancie rozšírilo hneď o sedem krajín niekdajšieho sovietskeho bloku – Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko a tri Pobaltské štáty, Estónsko, Lotyšsko a Litva.</p>
  148. <p>Podľa <a href="https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/3/pdf/sgar23-en.pdf#page=155" target="_blank" rel="noopener">výročnej správy za rok 2023</a>, ktorú tento mesiac predstavil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, sa podpora členstva drží v priemere na 66 percentách. Na Slovensku dosahuje nižšiu hodnotu, 60 percent, pričom 23 percent Slovákov sa vyslovilo, že by v prípadnom referende hlasovali za vystúpenie z Aliancie. Zvyšní sa odpovede zdržali.</p>
  149. <p>Na druhú stranu, Slováci majú v porovnaní s ostatnými členmi mierne nadpriemernú dôveru v to, že ich členstvo v Aliancii chráni pred hrozbami zvonku, teda napríklad pred útokom nepriateľskej krajiny. Kým priemer NATO dosahuje 61 percent, u nás ide o 62 percent. S tvrdením pritom nesúhlasí len 14 percent obyvateľov Slovenska.</p>
  150. <p>Slovensko sa podľa správy zároveň zaradilo k menšine štátov NATO, ktoré si vlani splnili výdavkový cieľ na obranu v hodnote najmenej dvoch percent HDP. Je tak jednou z 11 z 31 členských krajín NATO, ktoré dodržali túto povinnosť. Švédsko, ktoré sa tento rok stalo 32. členom Aliancie, do správy ešte zahrnuté nebolo.</p>
  151. <div class='row ea-own-embed'>
  152. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/14122023_Caputova_Bosna5006163-scaled-e1710507208137-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  153. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  154. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/slovensko-patri-k-mensine-statov-nato-ktore-vlani-splnili-vydavkovy-ciel-na-obranu/'>Slovensko patrí k menšine štátov NATO, ktoré splnili výdavkový cieľ na obranu</a></h4>
  155. <p>Slovensko je medzi 11 z 31 členov NATO, ktoré vlani investovali do obrany najmenej dve percentá HDP. Nepriaznivé výsledky zvyšujú strach z možného návratu Donalda Trumpa, ktorý nízke investície kritizoval opakovane. Po ich zvýšení pritom volá aj Poľsko.</p>
  156. </p></div>
  157. </p></div>
  158. <p>Slovenská republika si pre vstup do NATO prešla tŕnistou cestou aj odmietnutím. Už päť rokov pred ňou, 12. marca 1999, vstúpili do Aliancie jej traja najbližší susedia z Vyšehradskej štvorky – Česká republika, Maďarsko a Poľsko.</p>
  159. <p>O ich prijatí rozhodol summit <span class="highlighted">NATO</span> v Madride (8. a 9. júla 1997), na ktorom však Slovensko pozvánku do Aliancie nedostalo.</p>
  160. <h3>Mečiarizmus a zmarené referendum</h3>
  161. <p>Po rozdelení Československej federatívnej republiky 1. januára 1993 vstúpila Slovenská republika do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC). V ďalšom roku pristúpila k programu Partnerstvo za mier (PfP).</p>
  162. <p>Vláda Vladimíra Mečiara (1994 – 1998) sa však stala terčom kritiky zahraničných partnerov najmä pre nedemokratické praktiky a pre kauzy ako únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, smrť Róberta Remiáša či zbavenie mandátu poslanca Františka Gauliedera, ktorý vystúpil z klubu Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).</p>
  163. <p>Vstupu do <span class="highlighted">NATO</span> sa týkalo referendum, ktoré sa konalo 23. a 24. mája 1997. Stalo sa známym tiež ako „zmarené referendum“.</p>
  164. <p>Mečiarova vláda navrhla tri otázky referenda:</p>
  165. <ul>
  166. <li><em>1. Ste za vstup Slovenska do <span class="highlighted">NATO</span>?</em></li>
  167. <li><em>2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenska?</em></li>
  168. <li><em>3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenska?</em></li>
  169. </ul>
  170. <p>Vtedajší prezident Michal Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe petičnej akcie s podporou 521-tisíc podpisov:</p>
  171. <ul>
  172. <li><em>4. Súhlasíte, aby prezidenta volili občania podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?</em></li>
  173. </ul>
  174. <p>Na pokyn ministra vnútra Gustáva Krajčiho však boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné. Krajči bol <a href="https://dennikn.sk/797850/zmarene-referendum-ma-na-svedomi-meciarova-vlada-pred-sud-pojde-len-krajci-cela-obzaloba/" target="_blank" rel="noopener">neskôr obžalovaný</a> zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, z marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda a z falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.</p>
  175. <div class='row ea-own-embed'>
  176. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/Czech_Republic_V4_Foreign_MInisters182711029035-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  177. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  178. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/ceska-iniciativa-nakup-municie-pre-ukrajinu-slovensko-madarsko/'>Česko vo V4 nenašlo podporu. K jeho iniciatíve na nákup munície sa nepridá Slovensko ani Maďarsko</a></h4>
  179. <p>K českej iniciatíve na dodávky munície pre Kyjev sa tak spomedzi členov Vyšehradskej štvorky pripojilo len Poľsko. Dosiaľ 18 krajinám sa vďaka nej podarilo vyzbierať 800-tisíc kusov munície, ktorá k ukrajinským vojakom dorazí v mimoriadne kritickom čase.</p>
  180. </p></div>
  181. </p></div>
  182. <h3>Medzinárodná izolácia</h3>
  183. <p>Následne 8. a 9. júla 1997 summit <span class="highlighted">NATO</span> v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovenská republika pozvánku nedostala.</p>
  184. <p>„Nijaká demokratická krajina, ktorá splní ciele zmluvy, nebude vylúčená z procesu zvažovania,“ uviedol v tom čase generálny tajomník Aliancie Javier Solana. Konkrétne Slovensko však na summite spomenuté nebolo.</p>
  185. <p>Slovenská vláda reagovala vyhlásením, podľa ktorého „plnoprávne členstvo v <span class="highlighted">NATO</span> zostáva prioritou jej zahraničnopolitickej orientácie“.</p>
  186. <p>Prezident Michal Kováč označil nepozvanie Slovenska za prehru celej krajiny a zároveň odmietnutie politiky súčasnej vládnej koalície. „Vinu na tom má nedostatočné uplatňovanie demokratických princípov pri spravovaní verejných záležitostí na Slovensku,“ vyjadril sa Kováč pre rakúsky denník Die Presse.</p>
  187. <p>Na deficit demokracie v krajine upozornil aj vtedajší veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku Ralph Johnson: „Znepokojuje nás nedostatok tolerancie na Slovensku. Ak ľudia prejavia nesúhlas s vládnou politikou, sú označovaní za protivlasteneckých a protislovenských,“ povedal Johnson.</p>
  188. <p>Upozornil tiež na spolitizovanie štátnej správy a na to, že nevidí snahu pokračovať vo vyšetrovaní udalostí „s jednoznačne politickým pozadím, ako je únos syna prezidenta Michala Kováča, vražda Róberta Remiáša a výbuch pred domom Františka Gauliedera“.</p>
  189. <div class='row ea-own-embed'>
  190. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/daniel-silva-Acr3NcGGg6U-unsplash-scaled-e1711531667906-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  191. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  192. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/nato-zvazuje-zostrelovanie-ruskych-rakiet-pri-hraniciach-aliancie-znie-z-varsavy/'>NATO zvažuje zostreľovanie ruských rakiet pri svojich hraniciach, znie z Varšavy</a></h4>
  193. <p>Poľsko zvažuje nové bezpečnostné kroky v súvislosti s incidentom, keď ruská raketa nakrátko vletela do jeho vzdušného priestoru. O vysvetlenie žiadalo aj ruského veľvyslanca vo Varšave, ten však na predvolanie nereagoval.</p>
  194. </p></div>
  195. </p></div>
  196. <h3>Nástup Dzurindovej vlády a vstup do Aliancie</h3>
  197. <p>Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 25. a 26. septembra 1998, nastúpila 30. októbra vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Ten navštívil 5. novembra toho istého roka sídlo <span class="highlighted">NATO</span> v Bruseli a informoval generálneho tajomníka <span class="highlighted">NATO</span> Javiera Solanu, že jeho vláda je odhodlaná začať nové rokovania o vstupe Slovenska do <span class="highlighted">NATO</span>.</p>
  198. <p>Predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa v dňoch od 23. do 25. apríla 1999 zúčastnil washingtonského summitu <span class="highlighted">NATO</span>, na ktorom bola Slovenská republika zaradená na zoznam kandidátskych krajín. O jej prijatí rozhodol summit Aliancie v Prahe 21. a 22. novembra 2002.</p>
  199. <p>Noví kandidáti sa oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie 29. marca 2004. Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 približne o 9.50 hod na nádvorí pred bruselským sídlom <span class="highlighted">NATO</span> zástavu Slovenskej republiky.</p>
  200. <p>Prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 20. výročia označila vstup Slovenska do NATO za „najlepšie možné rozhodnutie“:</p>
  201. <p>„Pred dvoma dekádami sme urobili najdôležitejšie a najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť a vybrali sme si tých najlepších možných spojencov. Nebola to však samozrejmosť. Podarilo sa to vďaka občanom Slovenska, ktorí si v roku 1998 vybrali našu západnú budúcnosť,“ uviedla v príhovore.</p>
  202. <p>„Vďaka všetkým, ktorí sa pričinili o to, že v nej dnes sme, a ktorí našej bezpečnosti zasvätili celý svoj profesionálny život,“ dodala hlavná veliteľka Ozbrojených síl Slovenska.</p>
  203. <div class='row ea-own-embed'>
  204. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/20211702_v4_krakov_19760754-scaled-e1710851406476-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  205. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  206. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/opinion/charles-michel-ak-chceme-v-europe-mier-musime-sa-pripravit-na-vojnu/'>Charles Michel: Ak chceme v Európe mier, musíme sa pripraviť na vojnu</a></h4>
  207. <p>Európa čelí najväčšej bezpečnostnej výzve od druhej svetovej vojny, preto musí zvýšiť svoju obrannú pripravenosť, píše Charles Michel.</p>
  208. </p></div>
  209. </p></div>
  210. ]]></content:encoded>
  211. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/28marec2024_Caputova_NATO_20_Vyrocie_1030972-scaled-e1711624793862-1024x577.jpg" width="1024" height="577" /> </item>
  212. <item>
  213. <title>Slovensko vypína 3G siete, vytvára priestor pre rozvoj 5G</title>
  214. <link>https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovensko-vypina-3g-siete-vytvaraj-priestor-pre-rozvoj-5g/</link>
  215. <dc:creator><![CDATA[Radovan Geist]]></dc:creator>
  216. <pubDate>Thu, 28 Mar 2024 05:19:13 +0000</pubDate>
  217. <category><![CDATA[konektivita]]></category>
  218. <category><![CDATA[mobilné siete]]></category>
  219. <category><![CDATA[3G]]></category>
  220. <category><![CDATA[5G]]></category>
  221. <category><![CDATA[internet veci]]></category>
  222. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180549</guid>
  223.  
  224. <description><![CDATA[Vypínanie 3G siete spustil začiatkom roka aj posledný slovenský mobilný operátor O2. Bežných zákazníkov s mobilnými telefónmi to väčšinou neobmedzí. Problém môžu mať zariadenia, ako senzory či kamery, ktoré komunikovali cez 3G.]]></description>
  225. <content:encoded><![CDATA[<p>Vypínanie 3G siete spustil začiatkom roka aj posledný slovenský mobilný operátor O2. Bežných zákazníkov s mobilnými telefónmi to väčšinou neobmedzí. Problém môžu mať zariadenia, ako senzory či kamery, ktoré komunikovali cez 3G.</p>
  226. <p>Na Slovensku začal s vypínaním 3G Telekom v októbri a novembri minulého roka. Pridal sa aj Orange, ktorý prevádzku 3G ukončil koncom roka 2023. Posledný operátor s vlastnou 3G sieťou O2 začal s vypínaním od januára 2024, chce to robiť postupne v priebehu dvoch rokov.</p>
  227. <p>Vzhľadom na výhody nových generácií sietí používanie 3G <a href="https://blog.telegeography.com/2g-and-3g-shutdowns-continue" target="_blank" rel="noopener">klesá v celom svete</a>. Podľa databázy <a href="https://www2.telegeography.com/en/globalcomms-database-service" target="_blank" rel="noopener">GlobalComms Database</a>, ktorá zahŕňa viac ako 200 krajín a teritórií, v polovici roka 2022 bolo v 3G už len asi desať percent registrovaných používateľov mobilných služieb.</p>
  228. <p>Prvou krajinou, ktorá úplne vypla 3G sieť, bol Taiwan koncom roka 2018. V 2021 to urobila Česká republika, Nemecko či Nórsko, rok nato sa pridalo Holandsko. Minulý spustili vypínanie operátori v Dánsku, Grécku, Maďarsku a vo Švédsku, 3G už nepoužíva žiaden z troch veľkých operátorov ani v Spojených štátoch.</p>
  229. <p><strong>Prečo 3G mizne</strong></p>
  230. <p>Operátorom sa 3G siete neoplatí udržiavať. Keď nastupovali začiatkom tisícročia, očakávania boli veľké. V niektorých krajinách zaplatili operátori na aukciách za príslušné frekvencie obrovské sumy.</p>
  231. <p>Technické parametre však zaostali za očakávaniami. Dátová rýchlosť sa zvyšovala len postupne a o necelých desať rokov im začali konkurovať nové generácie – najskôr 4G, po roku 2017 aj 5G – s omnoho lepším prenosom dát. 3G sú okrem toho energeticky menej efektívne.</p>
  232. <p>Keďže väčšina používateľov prechádza postupne na nové telefóny s novými SIM-kartami, operátorom sa udržiavanie starých sietí ekonomicky neoplatí. Uvoľnené frekvencie pritom môžu použiť na zlepšenie 4G a 5G sietí.</p>
  233. <div class='row ea-own-embed'>
  234. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="450" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2022/05/smartphone-gf241bbe33_1920.png" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  235. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  236. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/digitalizacia/interview/radiove-spektrum-predstavuje-dalsiu-vyzvu-pre-zavedenie-5g-sieti/'>Rádiové spektrum predstavuje ďalšiu výzvu pre zavedenie 5G sietí</a></h4>
  237. <p>Na to, aby nová generácia sietí mohla naplno využívať svoj potenciál, je potrebné prideliť na využívanie 5G významné frekvenčné spektrum. Možnosti na strednom pásme v Únii, najvhodnejšom pre siete piatej generácie, sa ale krátia. </p>
  238. </p></div>
  239. </p></div>
  240. <p><strong>Čo to znamená pre používateľov</strong></p>
  241. <p>Problémy môžu mať používatelia, ktorí majú staré telefóny so SIM kartami na 2G/3G, mohli by stratiť prístup ku dátovým službám. Takých je však málo, operátori sa ich snažia oslovovať a ponúkajú bezplatnú výmenu SIM karty. Hlasové služby a SMS bude môcť využívať aj so starou kartou.</p>
  242. <p>Komplikácie hrozia hardvéru, ktorý na pripojenie používa 3G, napríklad senzory, kamery či alarmy. Aj tie by však mali stále vedieť využívať 2G sieť, ktorú zatiaľ operátori nevypínajú. Prenos dát však bude pomalší, čo môže ovplyvniť funkčnosť zariadenia (napr. online kamery).</p>
  243. <p><strong>Nástup 5G</strong></p>
  244. <p>Vypnutie starších sietí pomôže uvoľniť kapacity a zdroje na rýchlejšie zavádzanie 5G. Tie hrajú kľúčovú úlohu pri stavbe stabilnej a výkonnej digitálnej infraštruktúry. <a href="https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/5g-digital-decade" target="_blank" rel="noopener">Cieľom EÚ je</a>, aby bola koncom roka 2025 5G sieť vo všetkých mestských oblastiach a popri hlavných dopravných ťahoch, na konci 2030 ňou majú byť pokryté všetky obývané oblasti.</p>
  245. <p>Vďaka vysokej rýchlosti a spoľahlivosti prenosu dát umožňuje 5G aj lepšie pripájanie zariadení a rozvoj internetu vecí (IoT).</p>
  246. <p>Slovensko v budovaní siete piatej generácie zaostávalo. Ešte minuloročná <a href="https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/library/country-reports-digital-decade-report-2023" target="_blank" rel="noopener">Správa o Digitálnej dekáde</a> konštatuje, že by sme mali rozvoj 5G zrýchliť. V 2022 pokrývala 55 percent obývaných oblastí, priemer Únie bol 81 percent.</p>
  247. <div class="infogram-embed" data-id="pokrytie-5g-sietami-1h0n25oyozdwl4p?live" data-type="interactive"></div><script>!function(e,t,s,i){var n="InfogramEmbeds",o=e.getElementsByTagName("script"),d=o[0],r=/^http:/.test(e.location)?"http:":"https:";if(/^\/{2}/.test(i)&&(i=r+i),window[n]&&window[n].initialized)window[n].process&&window[n].process();else if(!e.getElementById(s)){var a=e.createElement("script");a.async=1,a.id=s,a.src=i,d.parentNode.insertBefore(a,d)}}(document,0,"infogram-async","//e.infogram.com/js/dist/embed-loader-min.js");</script>
  248. <p>Prudší rozvoj piatej generácie nastal v minulom roku. Ku koncu roka už <a href="https://www.techbox.sk/5g-na-slovensku-rastlo-ako-z-vody-kde-vsade-maju-operatori-pokrytie" target="_blank" rel="noopener">operátori hlásili</a> pokrytie takmer 70 percent populácie. Aktuálna <a href="https://www.nperf.com/en/map/5g" target="_blank" rel="noopener">mapa Npfer</a> ukazuje, že pokrytie sa koncentruje najmä v mestách a okolo hlavných komunikačných ťahov – diaľnic a rýchlostných ciest. Prepojenie dopravných tepien však nie je úplné a veľké biele miesta sú v strede južného Slovenska a na severovýchode.</p>
  249. ]]></content:encoded>
  250. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2020/05/Germany_5G_Mobile_Internet953221592006-1024x576.jpg" width="1024" height="576" /> </item>
  251. <item>
  252. <title>Vyšehradskej štvorke vládne klimatická skepsa</title>
  253. <link>https://euractiv.sk/section/europska-politika/linksdossier/vysehradskej-stvorke-vladne-klimaticka-skepsa/</link>
  254. <dc:creator><![CDATA[Aneta Zachová, Irena Jenčová, Krzysztof Ryncarz, Rudolf Berkes]]></dc:creator>
  255. <pubDate>Wed, 27 Mar 2024 13:12:21 +0000</pubDate>
  256. <category><![CDATA[klimatické ciele 2040]]></category>
  257. <category><![CDATA[ budúcnosť V4]]></category>
  258. <category><![CDATA[Česko]]></category>
  259. <category><![CDATA[madarsko]]></category>
  260. <category><![CDATA[poľsko]]></category>
  261. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=linksdossier&#038;p=180530</guid>
  262.  
  263. <description><![CDATA[Vo februári tohto roku Európska komisia predstavila nové ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Portál EURACTIV prináša prehľad reakcií od všetkých veľkých politických strán vo V4.]]></description>
  264. <content:encoded><![CDATA[<p style="font-weight: 400"><strong>Vo februári tohto roku Európska komisia predstavila nové ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Portál EURACTIV prináša prehľad reakcií od všetkých veľkých politických strán vo V4.</strong></p>
  265. <p style="font-weight: 400">Začiatkom februára tohto roku komisárka pre energetiku Kadri Simson a komisári Wopke Hoekstra a Maroš Šefčovič, ktorí sú po odchode Fransa Timmermansa z Európskej komisie zodpovední za realizáciu Zelenej dohody, oznámili návrh nového klimatického cieľa na rok 2040. Podľa neho by Európska únia mala znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s rokom 1990.</p>
  266. <p style="font-weight: 400">Ako sa na nové klimatické ciele EÚ pozerajú politici z krajín Vyšehradskej skupiny?</p>
  267. <div class='row ea-own-embed'>
  268. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/Czech_Republic_V4_Foreign_MInisters182711029035-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  269. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  270. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/ceska-iniciativa-nakup-municie-pre-ukrajinu-slovensko-madarsko/'>Česko vo V4 nenašlo podporu. K jeho iniciatíve na nákup munície sa nepridá Slovensko ani Maďarsko</a></h4>
  271. <p>K českej iniciatíve na dodávky munície pre Kyjev sa tak spomedzi členov Vyšehradskej štvorky pripojilo len Poľsko. Dosiaľ 18 krajinám sa vďaka nej podarilo vyzbierať 800-tisíc kusov munície, ktorá k ukrajinským vojakom dorazí v mimoriadne kritickom čase.</p>
  272. </p></div>
  273. </p></div>
  274. <h2 style="font-weight: 400"><strong>Slovensko</strong></h2>
  275. <p style="font-weight: 400">Slovenská vládnuca strana SMER je proti klimatickému cieľu EÚ do roku 2040 a presadzuje zníženie emisií o 90 percent v porovnaní s rokom 1990.</p>
  276. <p style="font-weight: 400">Europoslankyňa Monika Beňová zo SMER-u považuje tento cieľ za „slepý a nereálny&#8220; a tvrdí, že by mohol viesť k mobilizácii protisystémových strán. Zdôraznila, že stanovením nového cieľa Európska komisia úplne nepochopila meniacu sa situáciu vo svete. Dosiahnutie 90-percentného zníženia emisií do roku 2040 by záviselo od globálnej spolupráce a úsilia ďalších veľkých emitentov, ako sú Čína, Spojené štáty a India.</p>
  277. <p style="font-weight: 400">Na druhej strane strana SMER je za znižovanie emisií a podporuje modernizáciu hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj konkrétne inovácie v oblasti energetiky, napríklad obnoviteľné zdroje.</p>
  278. <p style="font-weight: 400">Slovensko musí podporovať svoj priemysel, ale zároveň musí prijať reformy, aby sa dlhodobo znížila polarizácia spoločnosti, tvrdí Beňová. Z hľadiska znižovania emisií SMER podporuje ďalší rozvoj jadrovej energetiky v krajine a zdôrazňuje význam zlepšovania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vo všetkých sektoroch, pretože môžu znížiť spotrebu Slovenska bez negatívnych dosahov na hospodársky rast.</p>
  279. <p style="font-weight: 400">Opozičné strany vo všeobecnosti podporujú cieľ do roku 2040. Strana Progresívne Slovensko (PS) súhlasí s EK, že cieľ bude mať minimálny vplyv na HDP EÚ do polovice storočia. PS zdôraznila, že ambicióznejší plán na zníženie emisií by pomohol EÚ zabrániť ďalším hospodárskym stratám súvisiacim s klímou a znížiť čisté náklady na dovoz fosílnych palív.</p>
  280. <p style="font-weight: 400">„Pri tvorbe politík v oblasti klímy je potrebné citlivo pristupovať k ľuďom s nízkymi a stredne vysokými príjmami a pomáhať podnikateľom najmä v odvetviach, v ktorých sú technológie šetrné ku klíme stále drahé,&#8220; uviedlo komunikačné oddelenie PS.</p>
  281. <p style="font-weight: 400">Slovenská vláda sa musí prioritne zamerať aj na dekarbonizáciu oceliarne v Košiciach, keďže jej emisie tvoria približne 20 percent emisií skleníkových plynov v krajine. Zároveň je dôležité zabezpečiť konkurencieschopnosť a zachovanie tisícov pracovných miest v oceliarskom sektore.</p>
  282. <p style="font-weight: 400">V sektore energetiky by sa podľa PS mali odstrániť zbytočné administratívne, legislatívne a technické prekážky, pretože sa tým zlepší zavádzanie a rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Kľúčové je efektívne využiť dostupné finančné zdroje EÚ na urýchlenie dekarbonizácie slovenského priemyslu a využiť viac peňazí z emisných kvót na zelenú transformáciu hospodárstva.</p>
  283. <h3 style="font-weight: 400"><strong>SaS chce analýzu prínosov</strong></h3>
  284. <p style="font-weight: 400">Opoziční kresťanskí demokrati podporujú zelenú transformáciu hospodárstva a znižovanie emisií a poukazujú na to, že Slovensko už teraz znižuje emisie rýchlejšie, ako sa očakávalo. Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH zdôrazňuje, že zelené ciele nesmú ohroziť konkurencieschopnosť hospodárstva a potravinovú bezpečnosť. To je dôvod, prečo kresťanskí demokrati požadujú revíziu zákazu predaja áut so spaľovacím motorom. „Znižovanie emisií sa musí uskutočňovať v spolupráci s naším priemyslom a poľnohospodárskym odvetvím, nie na ich úkor,&#8220; hovorí Lexmann.</p>
  285. <p style="font-weight: 400">Ďalšia opozičná strana, Sloboda a solidarita (SaS), uznáva všeobecný vedecký konsenzus, že proti klimatickým zmenám treba bojovať, ale tvrdí, že kľúčom je účinné znižovanie emisií CO2. „Podporili by sme aktualizáciu cieľa, ak by sa vykonala analýza nákladov a prínosov, čo sa teraz nedeje,&#8220; hovorí poslanec Eugen Jurzyca z SaS.</p>
  286. <p style="font-weight: 400">Spôsob, ako dosiahnuť udržateľnosť emisných cieľov, spočíva v tom, aby boli založené na údajoch a poctivo komunikované verejnosti. Cieľ do roku 2040 takýmto prípadom nebol, čo je vidieť na protestoch poľnohospodárov a veľkom poklese popularity zelených strán, hovorí poslanec Jurzyca.</p>
  287. <div class='row ea-own-embed'>
  288. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/Turow_Aerial_2-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  289. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  290. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/polsky-sud-sa-postavil-na-stranu-cechov-a-zrusil-environmentalne-hodnotenie-kontroverznej-bane/'>Poľský súd sa postavil na stranu Čechov v prípade kontroverznej uhoľnej bane Turów</a></h4>
  291. <p>Poľský súd zrušil pôvodné environmentálne hodnotenie uhoľnej bane Turów, lebo bagatelizovalo škody na podzemných vodách a pôde, ktoré spôsobuje ťažba. Tie sú oveľa vážnejšie, ako tvrdil prevádzkovateľ bane, poľská štátna spoločnosť PGE.</p>
  292. </p></div>
  293. </p></div>
  294. <h2 style="font-weight: 400"><strong>Česko</strong></h2>
  295. <p style="font-weight: 400">Česká stredopravá politická koalícia Spolu, ktorú tvoria strany ODS, KDU-ČSL a TOP 09, má rôzne názory na cieľ do roku 2040. Zatiaľ čo strany bližšie k stredu, TOP 09 a KDU-ČSL, zdôrazňujú zameranie na cieľ do roku 2030, ODS je voči novým ambíciám veľmi kritická.</p>
  296. <p style="font-weight: 400">„Základným cieľom Českej republiky je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Na to sa teraz musíme zamerať,&#8220; povedal pre Euractiv.cz český minister životného prostredia a zástupca strany KDU-ČSL (EPP) Petr Hladík.</p>
  297. <p style="font-weight: 400">Hladík zdôraznil, že 90-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2040 je len predbežný návrh a je potrebné počkať na jeho konečnú verziu, ktorá bude zverejnená po voľbách do Európskeho parlamentu.</p>
  298. <p style="font-weight: 400">Český minister životného prostredia tiež zdôraznil, že cieľom Česka je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. „Cieľ do roku 2040 preto nie je v tomto ohľade až taký dôležitý,&#8220; dodal.</p>
  299. <p style="font-weight: 400">Pre KDU-ČSL je spoločenská zodpovednosť „absolútne zásadná&#8220;, pokiaľ ide o ochranu klímy. „Plánované opatrenia nesmú negatívne ovplyvniť najmä rodičov s malými deťmi a starších ľudí,&#8220; povedal Hladík a dodal, že kľúčové sú investície do obnovy domov.</p>
  300. <p style="font-weight: 400">Zameranie na rok 2030 zdôrazňuje aj český europoslanec Luděk Niedermayer zo strany TOP 09.</p>
  301. <p style="font-weight: 400">„Podľa údajov Komisie to v súčasnosti vyzerá tak, že v roku 2040 by sme mohli dosiahnuť viac ako 85-percentné zníženie emisií (v porovnaní s rokom 1990) pri súčasnom nastavení politiky. Predpokladom je, samozrejme, splnenie už prijatých cieľov do roku 2030 a potom pokračovanie v zavádzaní nových technológií,&#8220; povedal Niedermayer pre Euractiv.cz.</p>
  302. <p style="font-weight: 400">„Stačí&#8220; splniť už prijaté ciele do roku 2030 a potom pokračovať v postupnom zavádzaní ďalších energeticky úsporných technológií, pričom hlavnú úlohu jednoznačne zohráva vodík. Úplné splnenie záväzkov do konca desaťročia a naštartovanie nových technológií, ktoré sme tiež zahrnuli do plánov, je správna cesta.</p>
  303. <h3 style="font-weight: 400"><strong>Kritická ODS</strong></h3>
  304. <p style="font-weight: 400">Strana ODS je v porovnaní so svojimi koaličnými partnermi k novému cieľu oveľa kritickejšia.</p>
  305. <p style="font-weight: 400">„Návrh je tradične nerealistický, nelineárny k súčasnému tempu znižovania emisií a obsahuje veľa problematických vecí,&#8220; povedal pre Euractiv.cz líder ODS a celej stredopravej koalície pre európske voľby Alexandr Vondra a dodal, že návrh Komisie obsahuje „esenciu narušenia trhových princípov a slobodnej voľby&#8220;.</p>
  306. <p style="font-weight: 400">„Považujem za škandalózne vyťahovať túto tému tesne pred voľbami a čítam v nej jasný rukopis Zelených, ktorí sa veľmi obávajú, že vo voľbách stratia pozície v celej Európe, pretože súčasné tempo dekarbonizácie už ľudia ťažko znášajú,&#8220; povedal Vondra pre Euractiv.cz.</p>
  307. <p style="font-weight: 400">Návrh Komisie privítala Česká pirátska strana.</p>
  308. <p style="font-weight: 400">„Je zodpovedné, že sa Komisia začala zaoberať potrebnými zmenami pre ďalšie desaťročie, hoci jej mandát sa blíži ku koncu a v tomto zložení nebude môcť svoje deklarované návrhy uviesť do praxe,&#8220; povedal pre Euractiv.cz český europoslanec Mikuláš Peksa.</p>
  309. <p style="font-weight: 400">„Zmena klímy je skutočnou hrozbou, ktorou sa bude musieť zaoberať budúca Komisia a všetky členské štáty. Koncepčné zmeny v energetike, doprave alebo poľnohospodárstve sa nedajú urobiť zo dňa na deň, a preto je správne, že už teraz hovoríme o horizonte do roku 2040,&#8220; dodal.</p>
  310. <p style="font-weight: 400">Peksa tiež zdôraznil, že európske ambície považuje za dôležitý signál pre ostatných signatárov Parížskej dohody.</p>
  311. <p style="font-weight: 400">„Európa tým dáva najavo, že chce aj naďalej brať svoj podiel zodpovednosti vážne,&#8220; povedal Peksa.</p>
  312. <p style="font-weight: 400">Euractiv.cz oslovil aj ďalšie politické strany zastúpené v českom parlamente, tie však na otázku neodpovedali.</p>
  313. <div class='row ea-own-embed'>
  314. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/02/bmw-1783573_1280-e1707301801180-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  315. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  316. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/polsku-a-madarsku-sa-uz-pozerame-na-chrbat-v-com-slovensko-zlyhava-pri-transformacii-autopriemyslu/'>Poľsku a Maďarsku sa už pozeráme na chrbát. V čom Slovensko zlyháva pri transformácii autopriemyslu</a></h4>
  317. <p>Slovensko zaostáva v lákaní kvalitných investícií aj v registrácii nových elektromobilov, potvrdzuje nová štúdia. Medzi najväčšie výzvy ozelenenia autosektora patrí aj dopyt po vysokokvalifikovaných zamestnancoch.</p>
  318. </p></div>
  319. </p></div>
  320. <h2 style="font-weight: 400"><strong>Maďarsko</strong></h2>
  321. <p style="font-weight: 400">Maďarský minister energetiky Csaba Lantos v roku 2023 uviedol, že maďarská vláda je odhodlaná dosiahnuť spoločný cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. Nepodporuje však plán Komisie výrazne posunúť cieľový dátum klimatickej neutrality a postupného vyraďovania fosílnych zdrojov energie v porovnaní s pôvodnými plánmi.</p>
  322. <p style="font-weight: 400">Podľa ministra v súčasnej situácii nemôže byť realistickou ambíciou dosiahnuť úplnú nezávislosť od fosílnych palív v krátkom čase. V tejto súvislosti minister opätovne potvrdil, že jadrová energia by sa mala považovať za spoľahlivý a bezemisný čistý zdroj energie, ktorý môže spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie významne prispieť k dosiahnutiu globálnych cieľov dekarbonizácie.</p>
  323. <p style="font-weight: 400">Predseda vlády Viktor Orbán vo svojom prejave o stave národa 17. februára 2024 tiež vyzdvihol úlohu výroby jadrovej a solárnej energie a skladovania energie ako dvoch pilierov zelenej transformácie Maďarska.</p>
  324. <p style="font-weight: 400">Keďže premiér zriedkavo spomína zelenú energiu ako vládny cieľ, najmä vo svojich výročných prejavoch, pre mnohých komentátorov to bolo prekvapením. Vláda však zažila miestne nepokoje pre svoje plány spoliehať sa na podporu výstavby niekoľkých čínskych závodov na výrobu batérií v krajine, čo zrejme prinútilo premiéra Orbána zasadiť toto rozhodnutie do širšieho rámca, a to zdôraznením úlohy riešení na skladovanie energie vo veľkom pláne zelenej transformácie.</p>
  325. <p style="font-weight: 400">Vláda tiež začala verejnú „zelenú konzultáciu&#8220;, aby zmiernila následky svojich jednostranných rozhodnutí, ktorými prekonala vôľu miestnych občanov, a to tým, že sa dohodla s čínskymi firmami na najvyššej úrovni bez toho, aby do týchto plánov zapojila miestne konzultácie. Viaceré opozičné strany vrátane Momentum a LMP-Greens viedli hlasnú kampaň proti čínskym továrňam na batérie, pretože sa obávajú „zničenia miestneho životného prostredia&#8220;.</p>
  326. <p style="font-weight: 400">Dôraz na „realistické ciele&#8220; je dôležitou otázkou aj pre vládu a vládnucu stranu Fidesz, najmä v prípade rozhodnutí, ktoré majú potenciálne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.</p>
  327. <p style="font-weight: 400">Fidesz tvrdí, že Komisia v mene zelenej dohody ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Poslankyňa Európskeho parlamentu Edina Tóth (Fidesz) vo svojom komentári k nedávnemu protestu poľnohospodárov v Bruseli a Nemecku uviedla, že „poľnohospodári odmietajú opatrenia bruselskej byrokracie v rámci zelenej dohody, pretože už teraz predstavujú pre poľnohospodárstvo neprijateľnú záťaž. Aká je odpoveď Bruselu? Komisia navrhuje nové ciele na rok 2040 bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu, a to napriek vojne a zlým hospodárskym vyhliadkam.&#8220;</p>
  328. <p style="font-weight: 400">V súvislosti s novým odporúčaním Európskej komisie pre emisné ciele na rok 2024 Tóth vo svojej odpovedi na naše otázky uviedla, že „klimatický cieľ na rok 2040 by mal byť ambiciózny, ale realistický a dosiahnuteľný, aby sme boli na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň rešpektovali zásadu technologickej neutrality&#8220;.</p>
  329. <p style="font-weight: 400">Myslí si, že EÚ musí podporovať podniky cieleným financovaním a koherentnými právnymi predpismi a „nestratiť zo zreteľa konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, zatiaľ čo sa zameriavame na ciele v oblasti klímy&#8220;.</p>
  330. <p style="font-weight: 400">Poslankyňa Fideszu tiež uviedla, že „rozhodnutie o cieli do roku 2040 musí prijať Európska rada na najvyššej úrovni (&#8230;), aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť primerane riešiť špecifiká členských štátov&#8220;. Zdôraznila, že primeraná finančná podpora zo strany EÚ je nevyhnutná, „aby sa udržala podpora verejnosti a zabránilo sa zvyšovaniu skepticizmu voči opatreniam v oblasti klímy nadmerným finančným zaťažením občanov a podnikov, najmä tých najzraniteľnejších&#8220;.</p>
  331. <h3 style="font-weight: 400"><strong>Maďarskí zelení vidia málo záväzkov</strong></h3>
  332. <p style="font-weight: 400">Zo strany opozičných strán na našu žiadosť o vyjadrenie odpovedal len Benedek Jávor (Párbeszéd – Dialóg), vedúci Zastúpenia Budapešti pri EÚ. Zelený bývalý poslanec Európskeho parlamentu sa domnieva, že „nový priebežný klimatický cieľ na rok 2040 je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby cesta znižovania emisií medzi 55-percentným znížením do roku 2030 a dekarbonizáciou do roku 2050 nevisela vo vzduchoprázdne, ale aby bola podporená predvídateľným, stabilným priebežným cieľom. To pomôže aj členským štátom, miestnym orgánom a hospodárskym subjektom zosúladiť svoje vlastné akčné plány s týmto rámcom.&#8220;</p>
  333. <p style="font-weight: 400">Kriticky sa však vyjadruje aj k rámcu politiky EÚ v oblasti klímy, keďže ho považuje za nedostatočný na to, aby sa v praxi mohol realizovať. Podľa Jávora je hlavnou prekážkou „odstránenie záväzných národných cieľov zo systému a ich nahradenie mäkkými nástrojmi&#8220;, čo dáva Komisii len obmedzené nástroje na to, aby prinútila členské štáty plniť národné ciele. „Bez záväzných národných cieľov je veľmi otázne, či bude možné splniť spoločné ciele na európskej úrovni a či úsilie jednotlivých štátov prinesie celkové ciele EÚ.&#8220;</p>
  334. <p style="font-weight: 400">Jávor bol veľmi kritický aj k maďarskému národnému plánu v oblasti energetiky a klímy, ktorý „ostáva zastaraný, založený na nerealistických očakávaniach&#8220; aj po jeho nedávnej aktualizácii a „maďarské opatrenia v oblasti klímy nie sú v žiadnej forme v súlade s cieľom 90-percentného zníženia emisií do roku 2040&#8243;.</p>
  335. <p style="font-weight: 400">Domnieva sa, že vládna politika v oblasti energetiky a klímy je príliš reštriktívna voči veternej energii, chýba jej náležité zameranie na energetickú účinnosť obytných budov a dôveryhodné plány na dekarbonizáciu poľnohospodárstva a dopravy.</p>
  336. <p style="font-weight: 400">Okrem toho maďarská priemyselná politika nie je v súlade s klimatickou politikou, pretože sa spolieha na investície do energeticky náročných odvetví bez dôveryhodných a udržateľných dodávok energie. Kritizoval tiež prílišný dôraz vlády na solárnu energiu, keďže nadmerné investície do tohto sektora zaťažujú maďarskú elektrickú sieť, zatiaľ čo spoliehanie sa na drahú jadrovú energiu predstavuje riziko, že sa v nasledujúcich desaťročiach stane nekonkurencieschopnou.</p>
  337. <p style="font-weight: 400">Jávor sa domnieva, že posledná uvedená skutočnosť predstavuje riziko pre celý región strednej a východnej Európy a rozširuje rozdiely medzi západnou a východnou časťou EÚ.</p>
  338. <div class='row ea-own-embed'>
  339. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/01/P034522000601-923971-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  340. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  341. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/ceska-dilema-jednomyselne-hlasovanie-v-eu-a-cesta-k-zmene/'>Česká dilema: Jednomyseľné hlasovanie v EÚ a cesta k zmene</a></h4>
  342. <p>Medzi politickými stranami sa objavujú obavy zo straty suverenity, no aj upozornenia, že blok na svetovej scéne koná pomaly. Česi svoje právo veta počas dvadsaťročného členstva v EÚ využili iba raz – v otázke zdaňovania piva. </p>
  343. </p></div>
  344. </p></div>
  345. <h2 style="font-weight: 400"><strong>Poľsko</strong></h2>
  346. <p style="font-weight: 400">Jedným z volebných sľubov Občianskej koalície Donalda Tuska bolo 75-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030. Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie mal dosiahnuť 68 percent a stal sa základom celého systému.</p>
  347. <p style="font-weight: 400">Tretia cesta, blok zahŕňajúci centristické Poľsko 2050 (Renew) a Poľskú ľudovú stranu (PSL, EPP), sa zaviazala vzdať sa uhlia do roku 2040 a Nová ľavica (S&amp;D) dokonca hovorila o roku 2035.</p>
  348. <h3 style="font-weight: 400"><strong>Najkonkrétnejší sú Zelení</strong></h3>
  349. <p style="font-weight: 400">V súčasnosti sú v súvislosti s klimatickým cieľom EÚ do roku 2040 najkonkrétnejší Zelení, ktorí však majú v poľskej politike dosť slabú pozíciu, ako aj opozičné strany Právo a spravodlivosť (PiS, ECR) a Konfederácia.</p>
  350. <p style="font-weight: 400">„Očakávalo sa, že Európska komisia niečo také navrhne, ale tento cieľ je pre nás nesplniteľný. Už cieľ 55 percent do roku 2030 je nesplniteľný. Sociálne náklady tejto klimatickej politiky zasiahnu spotrebiteľov,&#8220; uviedla pre EURACTIV.pl Anna Bryłka, riaditeľka pre politiku EÚ v strane Konfederácia.</p>
  351. <p style="font-weight: 400">Zdôraznila, že návrhy Komisie sú revolučné, keďže doteraz sa ciele znižovania emisií týkali najmä energetického sektora a energeticky náročných odvetví.</p>
  352. <p style="font-weight: 400">„Teraz sa klimatická politika začína dotýkať oblastí, ako je doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo,&#8220; poznamenala. Bryłka verí, že po európskych voľbách Komisia zmierni svoj postoj k tejto otázke.</p>
  353. <h3 style="font-weight: 400"><strong>PiS čaká stret s realitou</strong></h3>
  354. <p style="font-weight: 400">PiS, ktorá vo svojom prístupe ku klimatickej politike vždy zdôrazňovala potrebu spravodlivej transformácie, nepopiera potrebu ekologickej transformácie, ale poukazuje na jej tempo.</p>
  355. <p style="font-weight: 400">„Existuje viacero faktorov, ktoré naznačujú, že ambiciózne klimatické ciele EÚ sa idú stretnúť s realitou,&#8220; povedal pre portál Euractiv.pl Ireneusz Zyska z PiS, bývalý námestník ministra pre klímu a životné prostredie.</p>
  356. <p style="font-weight: 400">Jasne neuviedol, či je 90-percentný cieľ potrebný alebo nie, čo však v súčasnosti nie je to najdôležitejšie.</p>
  357. <p style="font-weight: 400">„V prvom rade musia mať ľudia uspokojené svoje základné potreby. Ochrana životného prostredia nemusí nevyhnutne znamenať splnenie redukčných cieľov,&#8220; povedal.</p>
  358. <p style="font-weight: 400">Prioritou by podľa neho malo byť zaistenie energetickej bezpečnosti, čo znamená situáciu, v ktorej „každý človek a každá inštitúcia má prístup a je zabezpečená nepretržitými dodávkami energie&#8220; predávanej „za prijateľnú cenu&#8220;. To zahŕňa aj predchádzanie tzv. kapacitnej medzere, teda poklesu kapacity výroby energie v porovnaní s dopytom.</p>
  359. <p style="font-weight: 400">„Je možné, že do roku 2030 alebo 2035 nebudeme mať jadrovú elektráreň, zatiaľ čo uhlie je emisne náročná a zastaraná technológia a obnoviteľné zdroje sú nestabilné. Otázkou je, či budeme musieť energiu dovážať, a ak áno, odkiaľ a za akú cenu,&#8220; povedal Zyska.</p>
  360. <p style="font-weight: 400">Aktualizovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy na roky 2021 – 2030, ktorý je kľúčovým dokumentom o ekologickej transformácii Poľska, obsahuje cieľ znížiť celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 35 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990.</p>
  361. <p style="font-weight: 400">Podiel obnoviteľných zdrojov energie by mal dosiahnuť 29,8 percenta. Ciele sú v porovnaní s predchádzajúcou verziou dokumentu ambicióznejšie, ale oveľa menej ambiciózne, ako sa sľubovalo v kampani pred minuloročnými parlamentnými voľbami.</p>
  362. <p style="font-weight: 400">Ešte pred tým, ako EÚ oficiálne navrhla svoj cieľ zníženia emisií do roku 2040, sa nová poľská vláda postavila za klímu. Urszula Zielińska, námestníčka ministra pre klímu a životné prostredie zo Strany zelených, na zasadnutí Rady EÚ túto myšlienku plne podporila, čo neskôr ministerstvo korigovalo a hovorilo o „malom priestore&#8220; pre ďalšie klimatické záväzky.</p>
  363. <p style="font-weight: 400">Začiatkom marca ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennig-Kloska priznala, že zatiaľ čo ciele EÚ do roku 2030 by Poľsko splnilo len ťažko, cieľ do roku 2040 sa zdá byť nesplniteľný.</p>
  364. <p style="font-weight: 400">Úsilie o revíziu Zelenej dohody oznámil aj Donald Tusk. Ministerstvo pre klímu a životné prostredie zatiaľ neodpovedalo na otázku portálu Euractiv.pl o komentár.</p>
  365. <h3 style="font-weight: 400"><strong>Sťažnosti od farmárov</strong></h3>
  366. <p style="font-weight: 400">Ťažkosti pri plnení cieľa 2040, najmä pre poľnohospodárov, vyvolala aj tradične agrárna Poľská ľudová strana (PSL, EPP), ktorá patrí do vládnucej koalície.</p>
  367. <p style="font-weight: 400">„Klimatický cieľ stanovený na rok 2040 je veľmi ambiciózny a jeho dosiahnutie bude dnes veľmi ťažké,&#8220; povedal pre Euractiv.pl hovorca PSL Miłosz Motyka.</p>
  368. <p style="font-weight: 400">„Poľsko musí začať investovať prakticky v každom odvetví. Prechod by mal zahŕňať energetiku vrátane rozvoja jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj skladovanie energie, ale aj priemysel vrátane investícií do metód zachytávania CO2, rozvoja bioplynových staníc a dotovania výmeny vykurovacích systémov pre domácnosti,&#8220; vymenoval.</p>
  369. <p style="font-weight: 400">„Musíme vytvoriť systém stimulov s využitím fondov EÚ, ktorý by nám umožnil vyhnúť sa obmedzeniam, ktoré by zasiahli rozpočty poľských rodín.&#8220;</p>
  370. <p style="font-weight: 400">Nová ľavica (S&amp;D) je spomedzi strán vládnucej koalície najviac naklonená cieľom EÚ. „Energetická transformácia zahŕňa náklady, ktoré sú stále nižšie ako náklady na zachovanie súčasného energetického mixu,&#8220; uviedla strana pre Euractiv.pl.</p>
  371. <p style="font-weight: 400">Verí, že ekologický prechod zlepší kvalitu života občanov a podnieti vytvorenie pracovných miest, pričom náklady budú rozložené v čase a čiastočne pokryté z fondov EÚ.</p>
  372. <p style="font-weight: 400">Napriek tomu sa nezdá, že by ľavica mohla usmerňovať klimatickú a energetickú politiku vlády, najmä vzhľadom na protesty poľnohospodárov a prebiehajúce rokovania s poľnohospodárskym sektorom.</p>
  373. <p style="font-weight: 400">Jedinou stranou, ktorá bezvýhradne schvaľuje plány Európskej komisie, sú Zelení.</p>
  374. <p style="font-weight: 400">„Nejde len o zastavenie klimatickej katastrofy, ale predovšetkým o bezpečnosť Poľska,&#8220; uviedla strana vo vyhlásení zaslanom portálu Euractiv.pl.</p>
  375. <p style="font-weight: 400">Zelená transformácia „bude prospešná pre všetkých, nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z finančného a zdravotného hľadiska,&#8220; dodala.</p>
  376. ]]></content:encoded>
  377. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/20240327_summit_V4_premieri4023368-1024x683.jpg" width="1024" height="683" /> </item>
  378. <item>
  379. <title>Energetické služby sú na Západe rozšírené, na Slovensku ich však pozná málokto (anketa)</title>
  380. <link>https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/energeticke-sluzby-su-na-zapade-rozsirene-na-slovensku-ich-vsak-pozna-malokto-anketa/</link>
  381. <dc:creator><![CDATA[Natália Silenská]]></dc:creator>
  382. <pubDate>Wed, 27 Mar 2024 12:36:05 +0000</pubDate>
  383. <category><![CDATA[Banska Bystrica]]></category>
  384. <category><![CDATA[bratislava]]></category>
  385. <category><![CDATA[garantované energetické služby]]></category>
  386. <category><![CDATA[ges]]></category>
  387. <category><![CDATA[krajské mestá]]></category>
  388. <category><![CDATA[Prešov]]></category>
  389. <category><![CDATA[samospravy]]></category>
  390. <category><![CDATA[Únia miest Slovenska]]></category>
  391. <category><![CDATA[žilina]]></category>
  392. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180514</guid>
  393.  
  394. <description><![CDATA[Hoci sa na Slovensku zvyšuje počet budov obnovených cez garantované energetické služby, ich potenciál zostáva nevyužitý. Problémom je aj chýbajúca možnosť kombinovať rôzne druhy financovania. Tri krajské mestá a expert na energetiku pre EURACTIV opísali, čo by sa dalo zlepšiť.]]></description>
  395. <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Hoci sa na Slovensku zvyšuje počet budov obnovených cez garantované energetické služby, ich potenciál zostáva nevyužitý. Problémom je napríklad chýbajúca možnosť kombinovať rôzne druhy financovania. Tri krajské mestá a expert na energetiku pre portál EURACTIV Slovensko opísali svoje postrehy, čo by sa dalo zlepšiť. </strong></p>
  396. <p>Garantované energetické služby (GES) sú veľmi obľúbené na Západe, ale aj v susednom Česku, kde ich využívajú už takmer 30 rokov a zrealizovalo sa cez ne viac než 270 projektov. Ide o nástroj, ktorý umožňuje splácať rekonštrukciu z úspor na energiách.</p>
  397. <p>Na akom princípe to funguje? Poskytovateľ služby, čiže firma sprostredkujúca GES, sa zaviaže vykonať obnovu, napríklad výmenu kotolne, okien či zateplenie, ktorá povedie k úsporám energie na vybranej verejnej budove.</p>
  398. <p>Majitelia budovy následne obnovu vyplácajú z ušetrených peňazí. Výhodou je, že nemusia disponovať vlastnými finančnými prostriedkami a že poskytovateľ za tieto úspory osobne ručí.</p>
  399. <p>Napriek tomu, že rastie počet úspešných projektov GES aj na Slovensku, napríklad v prípade <a href="https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/nemocnice-nasli-sposob-ako-rekonstruovat-a-nezatazit-rozpocet-kvituje-ho-aj-rezort-zdravotnictva/" target="_blank" rel="noopener">zdravotníckych budov</a>, povedomie o nich je však stále nízke. Portálu EURACTIV Slovensko to potvrdili aj reakcie od viacerých slovenských miest.</p>
  400. <div class='row ea-own-embed'>
  401. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/73-e1710322885545-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  402. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  403. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/nemocnice-nasli-sposob-ako-rekonstruovat-a-nezatazit-rozpocet-kvituje-ho-aj-rezort-zdravotnictva/'>Nemocnice našli spôsob, ako rekonštruovať a nezaťažiť rozpočet, kvituje ho aj rezort zdravotníctva</a></h4>
  404. <p>Viaceré slovenské nemocnice za posledné roky obnovujú svoje budovy cez garantované energetické služby, ktorými zvýšia úspornosť svojej prevádzky a investíciu splatia z dosiahnutých úspor. Najväčší takýto projekt zrealizovali Nové Zámky, kde dnes ušetria až 780-tisíc eur ročne.</p>
  405. </p></div>
  406. </p></div>
  407. <p>Kým tri nezareagovali vôbec, dve ďalšie otvorene povedali, že otázky o GES nedokážu zodpovedať, keďže o službách vedia len málo. Hlavné mesto pre portál uviedlo, že so službami nemá zatiaľ priame skúsenosti, ale plánuje to zmeniť:</p>
  408. <p>„Za magistrát sa zatiaľ nerealizovala rekonštrukcia budov prostredníctvom GES. V rámci pripravovaného Akčného plánu udržateľnej energetiky a klímy mesta Bratislava (SECAP) plánujeme rekonštrukcie mestských budov a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energií realizovať cez GES, ktoré vnímame na tento účel ako vhodné,“ uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.</p>
  409. <p>Portál EURACTIV Slovensko oslovil samosprávy s otázkami, ako vnímajú garantované energetické služby na Slovensku, aké sú podľa nich hlavné bariéry v ich využívaní a aké majú (ne)výhody. Odpovede poskytli tri krajské mestá, Žilina, Prešov a Banská Bystrica, a poradca pre energetiku Únie miest Slovenska Tomáš Nemec.</p>
  410. <p><strong>Otázky položené respondentom:</strong></p>
  411. <ol>
  412. <li><em>Aké sú podľa Vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?</em></li>
  413. <li><em>Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?</em></li>
  414. <li><em>Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES? </em></li>
  415. <li><em>Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?</em></li>
  416. </ol>
  417. <h3><strong>Zuzana Ondrášová, odbor komunikácie mesta Žilina</strong></h3>
  418. <p><strong>Aké sú podľa vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?</strong></p>
  419. <p>Garantované energetické služby poskytujú verejnému sektoru možnosť financovania svojich projektov. V súčasných podmienkach je na Slovensku možné projekty GES vo verejnom sektore realizovať výhradne bez dôsledkov na výšku dlhu verejnej správy. Tento fakt do značnej miery limituje využiteľnosť tohto modelu a následne súkromného financovania pri komplexných rekonštrukciách verejných budov.</p>
  420. <p>Do úspor, ktoré projekt splácajú, je možné započítavať výhradne len energetické úspory bez úspor na prevádzke, ako sú mzdové náklady či vynútené opravy. Zároveň táto výška úspor častokrát nedokáže splatiť komplexné riešenia, ako napríklad aj kompletné zateplenia objektov či stavebné poruchy.</p>
  421. <p><strong>Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?</strong></p>
  422. <p>Výhodou projektu GES je riešenie na kľúč. Voči zákazníkovi vystupuje len jeden dodávateľ, ktorý ručí za celkový výsledok. Poskytovateľ zároveň ručí za dosahovanie zmluvnej garancie, čo zjednodušene znamená – „ak klient nič neušetrí, klient nič neplatí“.</p>
  423. <p>Dosiahnutie úspor sa docieli bez zaťaženia rozpočtu, čiže zákazník nepotrebuje finančné prostriedky počas realizácie úsporných opatrení. Prijímateľ služby GES si zhodnotí vlastný majetok prostredníctvom nových technológií, ktoré sa stávajú jeho majetkom hneď po inštalácii.</p>
  424. <p>Okrem všetkých týchto výhod sa znížia aj prevádzkové náklady, zlepší sa kvalita pracovného prostredia, znížia sa nároky na obsluhu energetického hospodárstva a v neposlednom rade sa zlepší aj životné prostredie.</p>
  425. <div class='row ea-own-embed'>
  426. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/02/20130912_matahari12089787-scaled-e1708077532336-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  427. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  428. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/neslo-to-cez-eurofondy-skusili-to-inak-divadlo-obnovili-z-uspor-vyhoveli-tym-aj-eu/'>Nešlo to cez eurofondy, skúsili to inak: Divadlo obnovili z úspor na energiách, vyhoveli tým aj EÚ</a></h4>
  429. <p>Divadlo Nová scéna nutne potrebovalo rekonštrukciu, budovu však malo dlhodobo len v prenájme. Využiť eurofondy nebolo možné, vedenie sa preto rozhodlo pre inovatívne riešenie. Po využití energetických služieb sa im znížili náklady za energie o tisíce eur ročne.</p>
  430. </p></div>
  431. </p></div>
  432. <p><strong>Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES? </strong></p>
  433. <p>Pri verejnom obstarávaní GES sa obstaráva služba ako taká, ktorej snahou je dosiahnuť čo najväčšie energetické úspory. Keďže sa neobstaráva konkrétny technický návrh, je potrebné pri obstarávaní špecifikovať základné parametre, ako je minimálny objem požadovaných úspor, odhadované náklady na realizáciu projektu, určitý rámec prípustných technických riešení a iné požadované parametre.</p>
  434. <p>Celú prípravu verejného obstarávania si môže zabezpečiť obstarávateľ aj sám, avšak postup realizácie takýchto projektov je úplne odlišný ako štandardný dodávateľský spôsob.</p>
  435. <p>Pri príprave podkladov je nutné mať špecifické znalosti a kapacity, ktoré nemá zmysel budovať interne. Príprava internými kapacitami môže niekedy viesť k nevhodnej formulácii súťažných podmienok a k zmareniu celého verejného obstarávania.</p>
  436. <p>Pri príprave verejného obstarávania je preto vhodné využiť služby nezávislého poradcu pre GES, ktorý dokáže správne nastaviť všetky požadované parametre projektu.</p>
  437. <p><strong>Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?</strong></p>
  438. <p>Vo verejnom sektore sú väčšinou nutné komplexné rekonštrukcie budov, ktoré zahŕňajú okrem zvyšovania energetickej efektívnosti aj opatrenia, ktoré nesúvisia so spotrebou energie (stavebné poruchy, statické problémy), prípadne opatrenia, ktorých investícia ďaleko prevyšuje dosahovanú úsporu (ako zateplenie budov).</p>
  439. <p>V tomto prípade by bol vhodný koncept kombinácie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, pripravenej Ministerstvom financií SR, spolu s klasickou zmluvou o dielo (ZoD).</p>
  440. <p>Dodávateľ by ostal, samozrejme, stále iba jeden, ktorý by zastrešil obe časti projektu. Ďalším zlepšením by bola aj možnosť, pri kombinácii GES a ZoD jedným dodávateľom, započítavať všetku úsporu (z časti GES aj ZoD) na splatenie investície GES. Táto výška úspory by značne dopomohla k väčšiemu rozsahu navrhovaných technických opatrení.</p>
  441. <h3><strong>Michal Hudák, hovorca mesta Prešov</strong></h3>
  442. <p><strong>Aké sú podľa vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?</strong></p>
  443. <p>Za jednu z bariér možno považovať aj nutnosť schvaľovania GES v mestskom zastupiteľstve, čím sa celý proces stáva časovo náročnejším, prípadne nemusí byť návrh v pléne dostatočne podporený. Zároveň môže byť v niektorých mestách problémom aj absencia objektov, pri ktorých by sa dal vydokladovať výnos pri realizácii takéhoto projektu.</p>
  444. <p><strong>Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?</strong></p>
  445. <p>Pri garantovaných energetických službách nevnímame žiadne ich nevýhody, práve naopak, uvedomujeme si pozitíva, ktoré môžu budovám v našej správe priniesť. Aj preto v meste Prešov aktuálne pripravujeme historicky prvý projekt GES.</p>
  446. <div class='row ea-own-embed'>
  447. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2023/12/06112023_SR_ustav_Hagy_kotolna_obnova_ESCO_1997177-1-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt="."></div>
  448. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  449. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/liecebna-uspori-efektivnejsim-kurenim-stvrt-miliona-eur-rocne-a-to-aj-bez-eurofondov/'>Ide to aj bez eurofondov: Nemocnica v Hágoch usporí na vykurovaní štvrť milióna eur ročne</a></h4>
  450. <p>Ak by sme modernizáciu vykurovania neurobili, dnešné ceny zemného plynu by boli pre nás likvidačné. Na eurofondy sme nedosiahli, takže pre nás bola jediná cesta splácať investíciu z úspor, hovorí riaditeľ nemocnice vo Vyšných Hágoch Jozef Poráč.</p>
  451. </p></div>
  452. </p></div>
  453. <p><strong>Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES? </strong></p>
  454. <p>V procese verejného obstarávania by malo dôjsť k zlepšeniu prijatím nového zákona, ktorý by mal znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať jeho procesy.</p>
  455. <p><strong>Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?</strong></p>
  456. <p>Výraznou pomocou štátu by bolo, ak by prišiel s novým modelom financovania pre samosprávy s nízkymi úrokovými sadzbami. Nemuselo by teda zo zásady ísť o nenávratný finančný príspevok. Projekty GES by sa tak pre samosprávy stali dostupnejšie a z dlhodobého hľadiska sú investície do energeticky efektívnych rekonštrukcií/opráv relatívne rýchlo návratné a z ekonomického hľadiska výhodné.</p>
  457. <h3><strong>Ivan Drgoňa, hlavný energetik mesta Banská Bystrica</strong></h3>
  458. <p><strong>Aké sú podľa vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?</strong></p>
  459. <p>GES nie je zadarmo. V priamom porovnaní s cenou peňazí z bankového domu vychádza investičná akcia ako taká lacnejšia, keď si ju samospráva realizuje sama.</p>
  460. <p>Princíp splácania investície z dosiahnutých úspor po relatívne dlhé obdobie (8 – 10 rokov) prináša v sebe riziko vo forme nestabilných cien primárnych energií, čo môže priniesť konflikt pri uplatňovaní si bonusov a malusov, ak sú zmluvne dohodnuté. Aktuálne klesajúci vývoj cien energií spôsobuje nepomer medzi nákladom na obstaranie investície a výnosom ušetrenej energie.</p>
  461. <p>V praxi to bude znamenať, že aj keby plánovaná úspora energie bola dodržaná, nevygeneruje to dostatok finančných prostriedkov za ušetrenú energiu na platbu za GES.</p>
  462. <div class='row ea-own-embed'>
  463. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/02/EURACTIV-invitation-template-1-800x600.png" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  464. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  465. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/interview/obnova-budovy-z-uspor-setri-verejne-financie-no-od-spravcu-vyzaduje-odvahu/'>Obnova budovy z úspor šetrí verejné financie, no od správcu vyžaduje odvahu</a></h4>
  466. <p>Obnova verejnej budovy cez energetické služby motivuje vlastníka k dlhodobému plánovaniu. Renovácie financované z úspor energií sa rozbehnú, ak budú strategickou prioritou štátu, hovorí Martin Polónyi z ministerstva financií.</p>
  467. </p></div>
  468. </p></div>
  469. <p><strong>Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES? </strong></p>
  470. <p>Služba GES je pomerne špecifický investičný nástroj, pri ktorom obstarávateľ nemusí použiť vlastné finančné prostriedky, a ani sa to nepremieta do dlhu samosprávy. V tomto kontexte by zákonodarca mal upraviť aj znenie zákona o verejnom obstarávaní. V Česku samosprávy <a href="https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/interview/renovuje-budovy-v-cesku-analyzou-za-niekolko-tisic-vieme-usetrit-miliony/" target="_blank" rel="noopener">renovujú budovy cez GES</a> masívne.</p>
  471. <p><strong>Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?</strong></p>
  472. <p>Samotná GES nevygeneruje dostatok financií na renováciu celej budovy a investícia do energetických riešení predstavuje len malú časť z celkovej investície.</p>
  473. <p>Je nevyhnutné kombinovať výzvy o nenávratnom finančnom prostriedku (NFP) s použitím GES, kde samotná GES by predstavovala potrebnú spoluúčasť samosprávy na danom projekte. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že za rovnaký finančný objem dokážeme rekonštruovať väčší počet budov.</p>
  474. <p>Zároveň by to riadiacemu orgánu garantovalo dosiahnutie očakávaných úspor a samosprávy by boli zbavené rizika korekcií pri neplnení merných ukazovateľov. Poskytovateľ GES by mal niesť zodpovednosť za plnenie merných ukazovateľov a v rámci GES by mohol zabezpečovať aj výkazníctvo voči riadiacemu orgánu, čím by samospráve ubudlo aspoň z časti administratívnej záťaže.</p>
  475. <h3><strong>Tomáš Nemec, poradca pre energetiku Únie miest Slovenska (ÚMS):</strong></h3>
  476. <p><strong>Aké sú podľa vás hlavné bariéry na strane miest a samospráv, že viac nevyužívajú garantované energetické služby (GES)?</strong></p>
  477. <p>Hlavnými bariérami na strane samospráv je viacero. Po prvé je to chýbajúci funkčný systém na kombinovanie finančných zdrojov zo strany štátu pri existujúcom dotačnom systéme – takzvaný súbeh zmluvy o GES spolu so zmluvou o dielo, ktorej finančné plnenie je zabezpečené prostredníctvom nenávratného finančného príspevku.</p>
  478. <p>Na druhom mieste sú legislatívou nedostatočne definované kvalitatívne požiadavky na účelové energetické a prevádzkové audity. Tie sú nevyhnutným vstupom pre prípravu obstarávania poskytovateľa GES a vymožiteľnosť práva pri odstraňovaní chýb v energetických auditoch.</p>
  479. <p>A napokon je to takzvané „uzamknutie“ budovy alebo objektov, v ktorých je poskytovaná garantovaná energetická služba na dobu trvania zmluvy o GES. Akákoľvek nasledujúca zmena či rekonštrukcia počas trvania zmluvy o GES s vplyvom na energetiku, má významný vplyv na výpočet vykazovaných garantovaných úspor.</p>
  480. <p><strong>Aké výhody alebo nevýhody GES pre samosprávy vy osobne vnímate?</strong></p>
  481. <p>Výhodou je určite vlastný stopercentný finančný vklad poskytovateľa GES do zhotovenia diela a energetický manažment počas celého trvania platnosti zmluvy o GES.</p>
  482. <p>Nevýhodou môže byť už vyššie spomenuté uzamknutie budovy alebo objektov, vznik zložitého spôsobu vykazovania garantovaných úspor a merateľných ukazovateľov v prípade súbehu zmluvy o GES, financovania prostredníctvom nenávratného finančného prostriedku (NFP) alebo potreba dodatku k zmluve o GES v prípade zmeny prevádzky, účelu, využitia zasiahnutej budovy.</p>
  483. <div class='row ea-own-embed'>
  484. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/01/26232098676_658e94525b_k_final-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  485. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  486. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energeticka-ucinnost/news/statne-budovy-presli-pod-ministerstvo-vnutra-moze-to-zrychlit-tempo-ich-obnovy/'>Štátne budovy prešli pod ministerstvo vnútra, môže to zrýchliť tempo ich obnovy</a></h4>
  487. <p>Správa a obnova administratívnych budov vo vlastníctve štátu je neefektívna aj preto, že bola rozdrobená medzi jednotlivé ministerstvá, tvrdia analytici. Presun pod rezort vnútra môže zrýchliť tempo renovácií aj obnovu cez garantované energetické služby.</p>
  488. </p></div>
  489. </p></div>
  490. <p><strong>Vidíte nejaké prekážky v tom, ako vyzerá verejné obstarávanie na dodanie GES? </strong></p>
  491. <p>V súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje aj postup takzvaného rokovacieho konania so zverejnením alebo „súťažného dialógu“, ktorý považujeme za dostatočný právny rámec na transparentný výber poskytovateľa GES.</p>
  492. <p>Je však veľmi málo známych príkladov dobrej praxe na Slovensku, ktoré by mohli pomôcť verejným obstarávateľom nastaviť podmienky výberu týmto postupom a vyhnúť sa prípadnému neúspechu vo forme nedostatočného počtu ponúk.</p>
  493. <p><strong>Čo by pomohlo zo strany štátu, aby mestá začali GES viac využívať?</strong></p>
  494. <p>Zo strany štátu vnímame niekoľko usmernení a metodík, ako postupovať pri príprave obstarávania poskytovateľa GES.</p>
  495. <p>Považujeme však za kľúčové, aby štát (napríklad) v novom programovom období pri príprave operačných programov a výziev na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky definoval aj podmienky ich súbežného využitia s GES, iniciatívne načerpal príklady najlepšej praxe z obstarávaní poskytovateľa GES v zahraničí a napríklad formou metodiky ich aplikoval na niekoľko vybraných vzorových prípadov, s ktorými sa môžu samosprávy na Slovensku stretnúť.</p>
  496. ]]></content:encoded>
  497. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/bratislava-1569438_1920-1-e1711541938388-1024x577.jpg" width="1024" height="577" /> </item>
  498. <item>
  499. <title>Od vstupu do Únie Slovensko z eurofondov získalo už 30 miliárd eur</title>
  500. <link>https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/od-vstupu-do-unie-slovensko-z-eurofondov-ziskalo-uz-30-miliard-eur/</link>
  501. <dc:creator><![CDATA[Dáša Drapáková, Marián Koreň]]></dc:creator>
  502. <pubDate>Wed, 27 Mar 2024 09:52:18 +0000</pubDate>
  503. <category><![CDATA[ fondy EÚ]]></category>
  504. <category><![CDATA[ kohezna politika]]></category>
  505. <category><![CDATA[ politika súdržnosti]]></category>
  506. <category><![CDATA[ regionalna politika]]></category>
  507. <category><![CDATA[eurofondy]]></category>
  508. <category><![CDATA[investicie]]></category>
  509. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=infographic&#038;p=180464</guid>
  510.  
  511. <description><![CDATA[Zatiaľ najviac peňazí, takmer tri miliardy eur na Slovensko z Politiky súdržnosti, pritieklo v roku 2015, kedy končilo druhé eurofondové obdobie od vstupu do EÚ. Za 35 rokov Únia na podporu európskych regiónov vyplatila už viac ako bilión eur. ]]></description>
  512. <content:encoded><![CDATA[<p>Zatiaľ najviac peňazí, takmer tri miliardy eur na Slovensko z Politiky súdržnosti, pritieklo v roku 2015, kedy končilo druhé eurofondové obdobie od vstupu do EÚ. Za 35 rokov Únia na podporu európskych regiónov vyplatila už viac ako bilión eur.</p>
  513. <p>&nbsp;</p>
  514. <div class="infogram-embed" data-id="cerpanie-eurofondov-na-slovensku-1h9j6q7gv5nkv4g?live" data-type="interactive"></div><script>!function(e,t,s,i){var n="InfogramEmbeds",o=e.getElementsByTagName("script"),d=o[0],r=/^http:/.test(e.location)?"http:":"https:";if(/^\/{2}/.test(i)&&(i=r+i),window[n]&&window[n].initialized)window[n].process&&window[n].process();else if(!e.getElementById(s)){var a=e.createElement("script");a.async=1,a.id=s,a.src=i,d.parentNode.insertBefore(a,d)}}(document,0,"infogram-async","//e.infogram.com/js/dist/embed-loader-min.js");</script>
  515. ]]></content:encoded>
  516. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/money-496229_1920.jpg" width="1000" height="666" /> </item>
  517. <item>
  518. <title>NATO zvažuje zostreľovanie ruských rakiet pri svojich hraniciach, znie z Varšavy</title>
  519. <link>https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/nato-zvazuje-zostrelovanie-ruskych-rakiet-pri-hraniciach-aliancie-znie-z-varsavy/</link>
  520. <dc:creator><![CDATA[TASR]]></dc:creator>
  521. <pubDate>Wed, 27 Mar 2024 09:29:00 +0000</pubDate>
  522. <category><![CDATA[vojna na ukrajine]]></category>
  523. <category><![CDATA[protivzdušná obrana]]></category>
  524. <category><![CDATA[ rakety]]></category>
  525. <category><![CDATA[NATO]]></category>
  526. <category><![CDATA[poľsko]]></category>
  527. <category><![CDATA[Rusko]]></category>
  528. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180499</guid>
  529.  
  530. <description><![CDATA[Poľsko zvažuje nové bezpečnostné kroky v súvislosti s incidentom, keď ruská raketa nakrátko vletela do jeho vzdušného priestoru. O vysvetlenie žiadalo aj ruského veľvyslanca vo Varšave, ten však na predvolanie nereagoval.]]></description>
  531. <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Poľsko diskutuje s NATO o nových bezpečnostných opatreniach v súvislosti s incidentom, keď ruská raketa nakrátko vletela do jeho vzdušného priestoru. O vysvetlenie žiadalo aj ruského veľvyslanca vo Varšave, ten však na predvolanie poľskej strany nereagoval.</strong></p>
  532. <p>NATO zvažuje možnosť zostreľovať ruské rakety, ktoré sa priblížia k hraniciam Severoatlantickej aliancie, vyhlásil v utorok (26. marca) námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna.</p>
  533. <p>Podľa Szejnu sa v NATO diskutuje o možných scenároch. „Muselo by sa tak však stať so súhlasom ukrajinskej strany a s ohľadom na medzinárodné dôsledky,“ dodal.</p>
  534. <p>Varšava v nedeľu (24. marca) uviedla, že ruská raketa vypálená na mestá na západnej Ukrajine vletela do poľského vzdušného priestoru na 39 sekúnd.</p>
  535. <p>Poľský minister obrany uviedol, že krajina aktivovala všetky systémy protivzdušnej obrany a raketu by zostrelili, keby existovali akékoľvek náznaky, že smeruje na poľské územie.</p>
  536. <div class='row ea-own-embed'>
  537. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/14122023_Caputova_Bosna5006163-scaled-e1710507208137-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  538. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  539. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/slovensko-patri-k-mensine-statov-nato-ktore-vlani-splnili-vydavkovy-ciel-na-obranu/'>Slovensko patrí k menšine štátov NATO, ktoré splnili výdavkový cieľ na obranu</a></h4>
  540. <p>Slovensko je medzi 11 z 31 členov NATO, ktoré vlani investovali do obrany najmenej dve percentá HDP. Nepriaznivé výsledky zvyšujú strach z možného návratu Donalda Trumpa, ktorý nízke investície kritizoval opakovane. Po ich zvýšení pritom volá aj Poľsko.</p>
  541. </p></div>
  542. </p></div>
  543. <p>Poľské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok (26. marca) informovalo, že ruský veľvyslanec vo Varšave sa nedostavil na diplomatické predvolanie v súvislosti s incidentom.</p>
  544. <p>Poľsko neskôr uviedlo, že minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski hovoril o raketovom útoku aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.</p>
  545. <p>Podobný incident sa odohral koncom decembra 2023, keď ruská raketa na niekoľko minút prenikla do poľského vzdušného priestoru a vzápätí sa vrátila na Ukrajinu.</p>
  546. <p>V novembri 2022 zahynuli dvaja ľudia, keď ukrajinská raketa protivzdušnej obrany dopadla na poľskú obec v blízkosti ukrajinských hraníc.</p>
  547. <p>Pred tým, ako bola raketa identifikovaná ako ukrajinská, sa objavili obavy, že NATO bude zatiahnuté do eskalácie konfliktu s Ruskom, ak sa uplatnia jeho ustanovenia o kolektívnej obrane.</p>
  548. ]]></content:encoded>
  549. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/daniel-silva-Acr3NcGGg6U-unsplash-scaled-e1711531667906-1024x576.jpg" width="1024" height="576" /> </item>
  550. <item>
  551. <title>Osud slovenských fariem visí na nefungujúcom softvéri</title>
  552. <link>https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/podcast/osud-slovenskych-fariem-visi-na-nefungujucom-softveri/</link>
  553. <dc:creator><![CDATA[Barbara Zmušková, Marián Koreň, Zuzana Pelachová]]></dc:creator>
  554. <pubDate>Wed, 27 Mar 2024 07:51:30 +0000</pubDate>
  555. <category><![CDATA[Richard Takáč]]></category>
  556. <category><![CDATA[Pôdohospodárska platobná agentúra]]></category>
  557. <category><![CDATA[ poľnohospodárske priame platby v EÚ]]></category>
  558. <category><![CDATA[ spolocna polnohospodarska politika]]></category>
  559. <category><![CDATA[agrodotácie]]></category>
  560. <category><![CDATA[PPA]]></category>
  561. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=podcast&#038;p=180497</guid>
  562.  
  563. <description><![CDATA[Ministerstvo pôdohospodárstva komunikačne nezvláda najkrízovejšiu situáciu v poľnohospodárstve od vstupu do Európskej únie. Farmárom sľubuje, že do konca júna vyplatí všetky meškajúce dotácie. Môže to znamenať, že peniaze na účty poľnohospodárskych podnikov prídu zo štátneho rozpočtu.]]></description>
  564. <content:encoded><![CDATA[<div class="Text__TextElement-sc-if376j-0 gYdBJW encore-text-body-medium RKzJftL6TOVUXkXOPykT" data-encore-id="text">
  565. <div class="xgmjVLxjqfcXK5BV_XyN">Ministerstvo pôdohospodárstva komunikačne nezvláda najkrízovejšiu situáciu v poľnohospodárstve od vstupu do Európskej únie. Farmárom sľubuje, že do konca júna vyplatí všetky meškajúce dotácie. Môže to znamenať, že peniaze na účty poľnohospodárskych podnikov prídu zo štátneho rozpočtu.</div>
  566. </div>
  567. <div class="Text__TextElement-sc-if376j-0 gYdBJW encore-text-body-medium RKzJftL6TOVUXkXOPykT" data-encore-id="text"></div>
  568. <div class="clearfix"><iframe class="" title="Spotify Embed: Osud slovenských fariem visí na nefungujúcom softvéri " style=" width:100%!important;margin-left:auto!important;margin-right:auto!important;border-radius: 12px" width="100%" height="152" frameborder="0" allowfullscreen allow="autoplay; clipboard-write; encrypted-media; fullscreen; picture-in-picture" loading="lazy" src="https://open.spotify.com/embed/episode/3OusgPnI6Lw3vA75cWnoBM?utm_source=oembed"></iframe></div>
  569. <div class="xgmjVLxjqfcXK5BV_XyN">
  570. <p data-encore-id="text"><a href="https://itunes.apple.com/sk/podcast/euractiv-slovensko/id1436476892?l=sk&amp;mt=2" target="_blank" rel="noopener">Apple podcasty</a> | <a href="https://www.google.com/podcasts?feed=aHR0cDovL2ZlZWRzLnNvdW5kY2xvdWQuY29tL3VzZXJzL3NvdW5kY2xvdWQ6dXNlcnM6NTEwMTQ0MzQ1L3NvdW5kcy5yc3M" target="_blank" rel="noopener">Google podcasty</a> | <a href="https://open.spotify.com/show/4cViSAaf33JvrxNUhC28hU" target="_blank" rel="noopener">Spotify</a> | <a href="https://www.podbean.com/podcast-detail/sg58q-81d21/EURACTIV-Slovensko-Podcast" target="_blank" rel="noopener">PodBean</a> | <a href="https://castbox.fm/channel/EURACTIV-Slovensko%7D-id1423711?country=sk" target="_blank" rel="noopener">CastBox</a> | <a href="https://podcastaddict.com/podcast/3446152" target="_blank" rel="noopener">Podcastaddict</a></p>
  571. <p class="Text__TextElement-sc-if376j-0 duYgEj encore-text-body-medium umouqjSkMUbvF4I_Xz6r" data-encore-id="text">EV 166/23/EPP</p>
  572. </div>
  573. <div class="xgmjVLxjqfcXK5BV_XyN">
  574. <p class="Text__TextElement-sc-if376j-0 duYgEj encore-text-body-medium umouqjSkMUbvF4I_Xz6r" data-encore-id="text">7. ročník, č. 23/2024</p>
  575. </div>
  576. ]]></content:encoded>
  577. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2023/07/Main-podcast-800x450-v2.png" width="800" height="450" /> </item>
  578. <item>
  579. <title>Domovská banka Únie považuje investície do jadra za „veľmi rizikové“</title>
  580. <link>https://euractiv.sk/section/energetika/news/domovska-banka-unie-povazuje-investicie-do-jadra-za-prilis-rizikove/</link>
  581. <dc:creator><![CDATA[Irena Jenčová, Paul Messad]]></dc:creator>
  582. <pubDate>Tue, 26 Mar 2024 14:44:55 +0000</pubDate>
  583. <category><![CDATA[malé jadrové reaktory]]></category>
  584. <category><![CDATA[ jadrová energia]]></category>
  585. <category><![CDATA[ jadrové elektrárne]]></category>
  586. <category><![CDATA[eib]]></category>
  587. <category><![CDATA[Európska investičná banka]]></category>
  588. <category><![CDATA[obnoviteľné zdroje]]></category>
  589. <guid isPermaLink="false">https://euractiv.sk/?post_type=news&#038;p=180449</guid>
  590.  
  591. <description><![CDATA[Európska investičná banka nezdieľa nadšenie pre nové elektrárne s projadrovými členskými štátmi a eurokomisiou. Financovanie nových zdrojov nevylučuje, no s investičnými rozhodnutiami musia súhlasiť všetky krajiny Únie vrátane tých, ktoré sú proti jadru.]]></description>
  592. <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Európska investičná banka nezdieľa nadšenie pre nové elektrárne s projadrovými členskými štátmi a eurokomisiou. Financovanie nových zdrojov nevylučuje, no s investičnými rozhodnutiami musia súhlasiť všetky krajiny Únie vrátane tých, ktoré sú proti jadru.</strong></p>
  593. <p>Minulotýždňový globálny summit o jadrovej energii v Bruseli, na ktorom sa zúčastnili okrem členských štátov Únie aj India, Čína a Spojené štáty, mal zabezpečiť lepšie financovanie jadrovej energie. Vystúpila na ňom aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen s tým, že kľúčové pre rozvoj jadrových zdrojov je zabezpečiť nové investície.</p>
  594. <p>„Vyzývame na väčšiu integráciu jadrovej energie do environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) politík medzinárodného finančného systému,“ <a href="https://www.euractiv.com/section/energy-environment/news/major-nuclear-projects-will-have-to-wait-longer-for-delayed-eib-financing/" target="_blank" rel="noopener">napísali</a> účastníci v spoločnom vyhlásení prijatom na podujatí.</p>
  595. <p>Ale aby sa tak stalo, musia byť do financovania jadrových elektrární zapojené svetové multilaterálne banky vrátane Svetovej banky, Ázijskej investičnej banky a Európskej investičnej banky, tvrdia signatári. Verejné banky totiž môžu napríklad zárukami v rizikovejších projektoch pritiahnuť súkromné investície.</p>
  596. <p>Niektoré finančné inštitúcie sú však „politicky váhavé, nie nevyhnutne v prospech jadrovej energie“, uviedla pred summitom kancelária francúzskeho prezidenta. Európska investičná banka jeho obavy potvrdila.</p>
  597. <div class='row ea-own-embed'>
  598. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2023/09/cloud-sky-sunlight-wind-tower-chimney-1383351-pxhere.com_-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  599. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  600. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisar-breton-europska-investicna-banka-by-mala-financovat-jadrove-elektrarne/'>Komisár Breton: Európska investičná banka by mala financovať jadrové elektrárne</a></h4>
  601. <p>Poslaním európskej domovskej banky je podporovať kľúčové verejné politiky Únie. Preto by mala financovať jadrovú energiu, ktorá je medzi európskymi štátmi čoraz populárnejšia, hovorí komisár pre vnútorný trh Thierry Breton, čím sa postavil na stranu projadrového Francúzska.</p>
  602. </p></div>
  603. </p></div>
  604. <p>EIB, ktorá je najväčšou verejnou finančnou inštitúciou na svete, sa k plánom na rozvoj jadra vyjadruje zdržanlivo. Namiesto ohlásenia investícií do nových jadrových projektov potvrdila, že <a href="https://euractiv.sk/section/energetika/news/banka-eu-schvalila-bilion-eur-na-zelene-pozicky/" target="_blank" rel="noopener">chce naďalej masívne podporovať obnoviteľné zdroje</a>. Tie majú zostať do konca desaťročia jej prioritou.</p>
  605. <p>Teoreticky sú jadrové projekty v rámci Európy oprávnené na financovanie EIB a od roku 2000 bolo financovaných osem jadrových projektov za viac ako jednu miliardu eur. Na porovnanie, EIB len v roku 2021 požičala viac ako 10 miliárd eur na investície do obnoviteľnej energie.</p>
  606. <h3>Jadrové projekty predstavujú „veľmi vysoké“ riziko</h3>
  607. <p>„Sme banka a riziká [jadrových] projektov považujeme za veľmi vysoké,“ vysvetlil viceprezident EIB Thomas Östros.</p>
  608. <p>Takéto vyjadrenia znamenajú, že stratégia financovania jadrových zdrojov sa zo strany EIB pred rokom 2030 zásadne nezmení, povedala generálna delegátka francúzskeho združenia pre jadrovú energiu Sfen Valérie Faudon.</p>
  609. <p>Faudon označila Östrosov prejav za znepokojujúci, priznala však, že v tejto oblasti sa dosiahol určitý pokrok, keďže „nie je to tak dávno, čo si všetci v Bruseli mysleli, že je úplne normálne povedať, že EIB má financovať len obnoviteľné zdroje,&#8220; povedala pre portál Euractiv.</p>
  610. <div class='row ea-own-embed'>
  611. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2023/10/Tihange_Nuclear_Power_Station_IMG_20200906_093708-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  612. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  613. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energetika/news/vystavbu-noveho-jadroveho-zdroja-komplikuje-povinne-ulozisko-vyhoreteho-paliva-aj-zmena-klimy/'>Výstavbu nového jadrového zdroja komplikuje povinné úložisko vyhoretého paliva aj zmena klímy</a></h4>
  614. <p>Nový jadrový zdroj sľubovali pred voľbami politici, jadrová energia dominuje aj v energetických plánoch Slovenska. Nemusíme čakať na výstavbu predražených reaktorov, na dekarbonizáciu energetického mixu máme geotermál, vietor a slnko, dostupné tu a teraz, odkazujú odborníci.</p>
  615. </p></div>
  616. </p></div>
  617. <h3>Financovanie nie je vylúčené</h3>
  618. <p>Takzvané projadrové európske krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, ale aj Európska komisia už dlhšie volajú po tom, aby sa banka EÚ otvorila jadrovým projektom. Deje sa to v situácii, keď európske inštitúcie čoraz viac uznávajú výhody jadrovej energie v oblasti klímy. To sa prejavilo napríklad v zákone o čistom priemysle, ktorý ju označuje za <a href="https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europoslanci-su-za-zaradenie-jadrovej-energie-medzi-zelene-technologie-eu/" target="_blank" rel="noopener">„strategickú&#8220;</a>.</p>
  619. <p>Zároveň sa zdá, že Európska komisia, ktorá je zodpovedná za poskytovanie stanoviska k smerovaniu investícií EIB, je viac než predtým naklonená jadrovým projektom. Budúcnosť vidí najmä v malých modulárnych reaktoroch (Small Nuclear Reactors – SNR) a preto nedávno podporila vznik <a href="https://euractiv.sk/section/energetika/news/odstartovala-aliancia-pre-male-jadrove-reaktory-firmy-sa-do-nej-mozu-prihlasit-do-aprila/" target="_blank" rel="noopener">aliancie</a> s cieľom <span class="">urýchliť ich vývoj a nasadenie </span><span class="">a rozvoj celého dodávateľského reťazca</span><span class=""> v Európe.</span></p>
  620. <p>Financovanie jadrových projektov teda nie je vylúčené, ako <a href="https://www.ft.com/content/418fbd05-b5d3-4cb3-a9e4-648b14694ec2" target="_blank" rel="noopener">nedávno potvrdila nová šéfka EIB Nadia Calviño</a>.</p>
  621. <div class='row ea-own-embed'>
  622. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2023/12/pexels-vladimir-sladek-10165869-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  623. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  624. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energetika/news/male-jadrove-reaktory-potrebuju-finacovanie-aj-zmenu-legislativy/'>Aliancia pre malé jadrové reaktory chce ich výhodnejšie financovanie</a></h4>
  625. <p>Európska komisia to s jadrovou energiou myslí vážne – už vo februári budúceho roku chce naštartovať priemyselnú alianciu pre malé jadrové zdroje s cieľom urýchliť ich nasadenie. Jej spustenie však môže pribrzdiť nesúhlas europoslancov.</p>
  626. </p></div>
  627. </p></div>
  628. <h3>Súhlasiť musia všetky krajiny EÚ</h3>
  629. <p>Tlak na vedenie EIB narastá po výzve jadrovej aliancie vedenej Francúzskom zo začiatku marca. Keďže poslaním európskej domovskej banky je podporovať kľúčové verejné politiky Únie, aliancia žiada, aby sa otvorila investíciám do jadra.</p>
  630. <p>Výstavba jadrových elektrární vyžaduje vysoké počiatočné investície. Keďže sa tieto zdroje <a href="https://euractiv.sk/section/energetika/news/cesi-chcu-v-zmluve-o-vystavbe-jadroveho-reaktoru-garanciu-jeho-ceny-aj-terminu-dokoncenia/" target="_blank" rel="noopener">zvyknú predražovať</a> a ich dostavba často mešká, súkromní investori žiadajú záruky z verejného sektora. Práve tu by mohla nájsť svoju úlohu EIB.</p>
  631. <p>Investičné rozhodnutia EIB si vyžadujú súhlas všetkých členských štátov EÚ, čo môže byť pri týchto investíciách problém. Zatiaľ čo Francúzsko je historicky neochvejným zástancom jadrovej energie, Nemecko a Rakúsko sú ostro proti.</p>
  632. <div class='row ea-own-embed'>
  633. <div class='own-embed-img hidden-xs col-sm-5 col-md-4 col-lg-3'><img loading="lazy" decoding="async" width="800" height="600" src="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2022/08/h_99427955-800x600.jpg" class="attachment-4x3 size-4x3 wp-post-image ea-media-unrolled ea-media-formatted img-responsive" alt=""></div>
  634. <div class='own-embed-excerpt col-xs-12 col-sm-7 col-md-8 col-lg-9'>
  635. <h4><a href='https://euractiv.sk/section/energetika/news/rakusko-kritizuje-spustenie-tretieho-bloku-mochoviec/'>Rakúsko kritizuje spustenie tretieho bloku Mochoviec</a></h4>
  636. <p>Na Slovensku oslavované sprevádzkovanie ďalšieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce zožalo v Rakúsku kritiku. Podľa ministerky pre klímu Leonore Gewessler predstavuje rozšírenie elektrárne vzhľadom na vojnu na Ukrajine bezpečnostné riziko.</p>
  637. </p></div>
  638. </p></div>
  639. ]]></content:encoded>
  640. <media:content medium="image"  url="https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2024/03/00-13.jpg" width="991" height="659" /> </item>
  641. </channel>
  642. </rss>
  643.  

If you would like to create a banner that links to this page (i.e. this validation result), do the following:

  1. Download the "valid RSS" banner.

  2. Upload the image to your own server. (This step is important. Please do not link directly to the image on this server.)

  3. Add this HTML to your page (change the image src attribute if necessary):

If you would like to create a text link instead, here is the URL you can use:

http://www.feedvalidator.org/check.cgi?url=http%3A//www.euractiv.sk/rss

Copyright © 2002-9 Sam Ruby, Mark Pilgrim, Joseph Walton, and Phil Ringnalda